PŘÍRODA VERSUS ARCHITEKTURA
Bakalářská práce
Studijní program: B3107 – Textil
Studijní obor: 3107R006 – Textilní a oděvní návrhářství Autor práce: Jana Mudráková
Vedoucí práce: Doc. Mgr. Art. Zuzana Hromadová
Prohlášení
Byla jsem seznámena s tím, že na mou bakalářskou práci se plně vzta- huje zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, zejména § 60 – školní dílo.
Beru na vědomí, že Technická univerzita v Liberci (TUL) nezasahuje do mých autorských práv užitím mé bakalářské práce pro vnitřní potřebu TUL.
Užiji-li bakalářskou práci nebo poskytnu-li licenci k jejímu využití, jsem si vědoma povinnosti informovat o této skutečnosti TUL; v tomto pří- padě má TUL právo ode mne požadovat úhradu nákladů, které vyna- ložila na vytvoření díla, až do jejich skutečné výše.
Bakalářskou práci jsem vypracovala samostatně s použitím uvedené literatury a na základě konzultací s vedoucím mé bakalářské práce a konzultantem.
Současně čestně prohlašuji, že tištěná verze práce se shoduje s elek- tronickou verzí, vloženou do IS STAG.
Datum:
Podpis:
Poďakovanie
Moje úprimné poďakovanie patrí všetkým, rodine a priateľom, ktorí pri mne stáli, podporovali ma a motivovali pri tejto práci a počas celého štúdia. Tiež by som chcela poďakovať vedúcej mojej bakalárskej práce, pani Doc. Mgr. Art.
Zuzane Hromadovej za rady a prístup pri konzultáciách.
ANOTACE
Cílem mé bakalářské práce je realizace dekoračních závěsů do interiéru.
Námět kompozice na závěsech je inspirován vztahem přírody a architektury, jejich vzájemným prolínaním a potlačením. Nejprve jsem ho zpracovala fotografiemi, které byly následně převedené do kreseb návrhů. S pomocí počítačového programu byly tyto návrhy převedené do digitální podoby pro technologii tisku a dále realizované sublimačním tiskem na digitálním stroji.
Klíčová slová: závěsy, textil, digitální tisk, příroda, architektura
ABSTRACT
The aim of this thesis is the implementation decorative curtains in the interior. The theme of the composition on the curtains is inspired by the relationship between nature and architecture, their interconnectedness and suppression. First of all, they were processed by photographs, which were then converted into drawings proposals. With the help of a computer program, these proposals were converted into digital form for printing technology and realized at the digital sublimation printing machine.
Keywords:
curtains, textiles, digital printing, nature, architecture
Obsah
ÚVOD...9
. TEORETICKÁ ČASŤ Ӏ ...10
1.1 Okno a textil v histórii ľudstva...11
1.2 Závesné systémy...14
1.2.1 Závesné okenné systémy...14
1.2.2 Záclonové a závesné tyče...14
1.2.3 Garniže...17
1.2.4 Príslušenstvo, doplnky a ozdobné prvky...18
1.3 Ďalšia tieniaca technika...19
1.3.1 Rolety...20
1.3.2 Žalúzie...20
1.3.3 Markízy...21
1.3.4 Plisé - skladané žalúzie...22
1.4 Štýly a farby okenných dekorácií v interiéri...22
1.4.1 Vplyv farieb na človeka a na interiér...22
1.4.2 Farby v interiéri...24
1.5. Údržba a čistenie záclon, tkanín a tieniacich techník...25
1.5.1. Symboly vyjadrujúce podmienky žehlenia...25
1.5.2. Symboly vyjadrujúce podmienky bielenia...26
1.5.3. Symboly vyjadrujúce podmienky pre pranie...26
1.5.4. Symboly podmienok chemického čistenia...26
1.5.5. Symboly podmienok sušenia...27
1.6. Novinky z veľtrhu Heimtextil Frankfurt 2014...27
1.6.1 Generate collision...28
1.6.2 Energineer nature...28
1.6.3 Exalt purity...29
1.6.4 Rejuvenate craft...29
. PRAKTICKÁ ČASŤ ӀӀ ...31
1.1 Výtvarné spracovanie témy...32
1.1.1 Inšpirácia...32
1.1.2 Tvorba návrhov kompozícií závesov...33
1.2 Technická dokumentácia...43
1.2.1 Voľba materiálu...43
1.2.3 Vhodný výber tisku1.2.4 Realizácia návrhu digitálnym tiskom...48
1.2.5 Samotné šitie závesov...51
1.4. Fotodokumentácia...54
Záver...58
Použitá literatúra...59
ÚVOD
Hovorí sa, že oko je okno do duše. A ako je to s oknami? Nie sú to vlastne naše predĺžené oči? Radi sa nimi pozeráme na zeleň, sledujeme nimi ruch života, fungovanie rastlinnej a živočíšnej ríše. Okno je dôležité, púšťa k nám svetlo, slnko a čerstvý vzduch. Preto, aby toho nebolo príliš, okná zahaľujeme.
Snáď každý si pri zariaďovaní svojho interiéru (bytu, domu alebo kancelárie) kladie otázku, či neexistuje nejaký ,,univerzálny“ návod, ako to urobiť ako zariadiť interiér, aké záclony, závesy alebo iné zatienenie vybrať na svoje okná. Na tieto otázky prirodzene žiadna univerzálna odpoveď neexistuje.
Nie je možné povedať, práve takto zariadený interiér je správny a tento už nie, pretože prekročil nejakú hranicu, za ktorou už je všetko nesprávne. Vkus sa nedá tak ľahko definovať. V dobe, kde neexistujú komunikačné bariéry, na nás pôsobia rôzne zdroje kultúra a osobitosť rodiny, prejavuje sa vplyv spoločnosti, historických koreňov a zeme, kde žijeme. Ovplyvňujú nás kraje, ktoré nás okúzlili na dovolenke a v neposlednom rade aj reklama. Diktát módy nie je jednoznačný, preto je povolené všetko i v okenných dekoráciách. Dizajnové centrá tvoria obrovské množstvo vzorov. Úlohou architekta a dekoratéra je dokonale spoznať osobnosť človeka a rodiny, pre ktorú je interiér vytváraný, vcítiť sa do ich potrieb, predstáv a použiť citlivo vhodnú dekoráciu. Platí však, že každý obytný priestor by mal byť obrazom svojho užívateľa, a ten by sa mal aktívne podieľať na jeho formovaní.
Jednotlivé kapitoly bakalárskej práce som venovala od histórie okien a textilu, závesných systémov, cez ďalšie druhy tieniacej techniky, pôsobenia farieb, novinkám z veľtrhu Heimtextil Frankfurt 2014 až k samotnej inšpirácii vo vzájomnom prepojení prírody a architektúry.
Dôležité je spoločné pôsobenie materiálu, farby a vzoru látky a vplyv veľkosti okna, miestnosti, svetla, strihu dekorácie a ostatných prvkov interiéru.
Ӏ. TEORETICKÁ ČASŤ
1.1 Okno a textil v histórii ľudstva
Okno podľa našich predstáv a nášho pohľadu prišlo k masovému rozšíreniu neskôr. Spočiatku zahaľoval človek svoje obydlie, steny a okná len z praktických dôvodov, aby sa chránil pred zimou a vlhkosťou. Okná boli také malé, že slnko bolo len vítané. V gotike, v prvej polovici 13. storočia, boli okná zdobené sklomaľbami alebo vitrážami. Už v 16. storočí patrili závesy k hodnotnému vybaveniu interiérov, okná boli vtedy menšie a závesy boli z jedného kusa látky. Centrá prvej módy v dekoráciách okien boli v Taliansku a Francúzsku a postupne sa rozšírili po Európe. Závesy sa stávali stále viac rafinovanejšími a nápaditejšími.
Architekti tej doby, napr. Francúz Daniel Marrat, už navrhovali závesy so strapcami, výšivkami a na boku okien prichytávali dekoračnými šálami a šerpami. V tej dobe sa začali používať jednoduché rolety. V ére klasicizmu čerpali architekti námety z mnohých historických období a svoje inšpirácie získavali aj z vykopávok z Pompejí či Herculanea. V interiéri sa nad oknami začali používať tyče s koncovkami v bojovníckom štýle, ktoré pretrvali až do dnešných čias.
Významnými architektami tej doby boli bratia Robert a James Adamovi zo Škótska. Opustili ťažkopádny štýl nazývaný tiež palladiánsky a vytvorili ľahký štýl, ktorému sa dodnes hovorí Adamov. Do interiéru priniesli odľahčené materiály hodváb, taft z Číny a používanie aranžovania, drapérií a romantických motívov. V 19. storočí stráca tento klasický štýl svoju ľahkosť, začína používať veľa zbytočných ozdôb, stáva sa prezdobeným až nevkusným.
Nutne musela prísť reakcia na ,,čačky“ z viktorianskeho obdobia.
Koncom 19. storočia prišli so zmenou a návratom k prírodnej jednoduchosti architekti Sybil Colefax, Montrou Lancaster a ďalší. Po 1. svetovej
Textil bol vždy blízky ,,priateľ“ človeka a patril k jeho najstarším umeleckým prejavom. K najstarším textíliám patrila látka z vlny oviec, ktoré človek vedome choval v Mezopotámii už od 8. tisícročia pred n.l.. Vedomé poľnohospodárstvo existovalo v tejto oblasti už skôr, približne od 10. tisícročia pred n.l., kedy si človek všimol mimoriadne vlastnosti ľanu. Ľan je zatiaľ preukázateľne najstarším nájdeným spracovaným prírodným vláknom. Najstaršia látka bola objavená v jaskyni Nehal Hemar v dnešnom Izraeli. Jej vek bol určený na obdobie 6 500 rokov pred n. l. V tejto oblasti bývalo zvykom používať látku na zabalenie múmie. Zbytky látky napovedali, že boli vytvorené technikou, ktorá bola používaná pred vynálezom pradenia neprerušovanej priadze. Táto technika používala krátke dĺžky priadzí, vzájomne prepletaných slučiek. Aby bol vytvorený jemný výrobok, vyžadovalo to omnoho viac umu než pletenie. Ide o technológiu sieťkovania, ktorá predchádzala pradeniu a tkaniu. Látky v hrobkách faraónov boli také cenné, že sa stali okrem zlata a striebra cieľom vykrádačov hrobiek. Tí ich potom predávali na čiernom trhu. V Európe, konkrétne v Dánsku, boli nájdené textílie rovnakej technológie sieťkovania z obdobia asi 4 200 rokov pred n. l.
Sieťkovaním vznikla sieťka z jednej nite. Použitie jedinej nite je rozlišovacím znakom od tkania alebo pletenia. K najkrásnejším krajkám z druhej polovice 17. storočia patrí flanderská krajka (oblasť Belgicka, Francúzska, Holandska). V druhej polovici 18. storočia sa sieťkoviny krajky začali vyrábať strojovo. Známa je tiež filetová krajka, čo je výšivka na sieťovine, ktorá sa vyrábala strojovo od 19. storočia.
Po dramatickej expanzii Európanov do oblasti Indického oceánu a Nového sveta sa v rastúcej miere dostával tovar z týchto častí sveta do Európy. Tieto nové druhy tovaru dali vzniknúť novým spoločenským zvykom a módam a volali po nových výrobných metódach. Dôležitým tovarom sa stal čaj, cukor, tabak, kakao, ale pre textil bola dôležitá bavlna. Bavlník bol známi už skôr ako
východná rastlina, ale až po jeho vývoze do Severnej Ameriky sa rozšíril vo väčšej miere, a tým bol podnietený rozvoj nového dôležitého textilného odvetvia bavlnárstva.
Už v stredoveku boli postupy spracovania tkanín čiastočne mechanizované zavedením valchovacích mlynov a kolovratov. V 18. storočí ale prevládala domácka výroba, spracovanie prebiehalo v domovoch robotníkov, ktorí používali pomerne jednoduché nástroje, ručné valchy, ručné kolovraty. Boli poháňané buď rukou alebo nohou. Najzložitejším strojom bol stav, ale na tom obvykle pracoval jeden tkáč, len pri tkaní širších plátien potreboval pomocníka.
Bolo úplne bežné, že sa stav umiestnil v miestnosti na hornom poschodí, kde dlhé okno dávalo dostatok prirodzeného svetla. Tkanie bolo považované za mužskú prácu a u ťažkých tkanín sa považuje dodnes. Pradenie bolo doménou žien a je tomu tak aj pri výrobe v moderných pradiarňach. Tkáč spracovával priadzu vyrobenú až tuctom žien. Tlak na zvýšenie produktivity rôznych operácii viedol už v prvej polovici 18. storočia k zavedeniu niekoľkých technických inovácií. Prvé pokusy o vynález rýchlejšieho tkáčskeho stroja však neboli úspešné. Významný technický pokrok predstavoval vynález lietajúceho člnku Johna Kaye, zariadenie, ktoré preháňalo člnok z jedného konca stavu na druhý, a odstraňovalo tak nutnosť preťahovať ho ručne. Tento vynález však narazil na technickú nedokonalosť mechanického systému tkáčskeho stroja na tkanie z ľanu.
Až rýchly rozvoj spracovania bavlny viedol k ďalším inováciam tkáčskeho stroja, novej mechaniky a zrušenie starého výrobného spôsobu. [11]
1.2 Závesné systémy
1.2.1 Závesné okenné systémy
Ako základné závesné systémy pre záclony a závesy sa používajú záclonové a dekoračné tyče, vitrážkové tyče, garniže, koľajnice a koľajnicové profily a napínacie lanká.
Závesné systémy (obr. 1) by mali ladiť s interiérom. Pre klasické interiéry sú vhodné tradičné v prevedení drevo, pre moderné interiéry skryté koľajnicové profily ako pre dekoráciu záclon, tak i závesov a pelmet. Možno ich inštalovať do stropu i na stenu, na akýkoľvek typ okna, arkýže, horizontálne a vertikálne oblúky. [2]
Obr. 1 Závesné systémy [1]
1.2.2 Záclonové a závesné tyče
K najstarším závesným systémom patrí tyč. Najjednoduchším, ale stále krásnym upevnením závesu na tyč je ušitie tunelíku v hornej časti látky a prestrčenie tyče tunelíkom. Jedna tyč nám umožní použiť na okno buď záclonu, alebo záves, dvojitá tyč dáva možnosť zavesiť na okno oboje. Tyče sa pripevňujú
hmoždinkami k stene pomocou nosných konzol. Menej často sa tyče upevňujú do stropu. Tyče sa vo väčšine prípadov adaretujú a dajú sa sňať z nosných konzol. Záclona alebo záves sa na ne umiestnia pohodlne priamo na zemi. Tyče sa dnes ponúkajú v prevedení rôznych druhov dreva, pre dotiahnutie interiéru k dokonalosti sa vyrábajú v prírodnom nelakovanom prevedení (obr. 2). V ponuke sú ešte kovové (obr. 3), sklenené (obr. 4) a plastové tyče. [2]
Obr. 2 Klasické drevené tyče [2] Obr. 3 Nerezové tyče [2]
Obr. 4 Ukážka sklenených tyčí [2]
Tyče sa od seba okrem materiálu, z ktorého sú vyrobené, ďalej líšia koncovkami. Koncovky zabraňujú padaniu krúžkov a dekoratívne ukončujú tyč, môžu byť moderne vyzývavé, v neutrálnom prevedení až po klasické zámocké
prevedenie. Najbežnejší spôsob uchytenia záclon a závesov na tyči je na krúžkoch. Pre tichšiu a ľahšiu manipuláciu sú vhodné krúžky s plastovou alebo teflónovou vložkou a očkom pre uchytenie závesu. Okrem krúžkov (obr. 8) z rôznych materiálov môžu krúžky nahradiť ozdobné klipsy, rôzne stuhy, viazačky (obr. 6), putká (obr. 7), šnúrky prevliekané kovovými krúžkami. Módne sú závesy s vlisovanými, kovovými alebo plastovými kruhmi (obr. 5), navlieknuté na tyč. [2]
Obr. 5 Vlisované kovové kruhy [2] Obr. 6 Viazačky na zavesenie [1]
Obr. 7 Závesné putká [1] Obr. 8 Kovové očká a krúžky [1]
Vitrážové tyče sú určené na čiastočné zakrytie okna. Zakrýva sa tretina až polovica menších okien. Pripevňujú sa na jednotlivé krídla okien kaviarní, chalúp a chát, kuchýň, kúpeľní a pod. Pripevnenie je jednoduché priskrutkuje sa na okno, alebo nalepí. Vyrábajú sa v prevedení drevo alebo kov. Záclonky na vitrážku sú s malými vzormi, v spodnej časti bývajú často ukončené krajkou. V hornej časti majú tunelík, alebo z výroby predpripravené výrezy na prevlečenie tyče. Mnohokrát je tunelík či výrez aj v spodnej časti a záclona sa vypína medzi dve tyče.
1.2.3 Garniže
Ďalšou možnosťou, ako umiestniť záclony a závesy na okno, sú garniže.
Garniža je celý komplex, ktorý zahŕňa najčastejšie 23 koľajnice, predný kryt a väčší počet jazdcov a háčikov. Všeobecne platí, že dobre pojazdná koľajnica by mala mať 1015 jazdcov a háčikov na 100 cm koľajnice, všetko podľa váhy a nariasenia tkaniny. Háčiky, ktorými sa záclony a závesy pripevňujú ku koľajniciam a garnižiam, majú rôzne tvary. Jednou stranou sa háčiky prevlečú otvorom v našitej riasiacej stužke na zadnej strane záclony alebo závesu. Druhá časť háčikov sa zastrčí do otvoru jazdca v koľajnici.
Najdôležitejšou súčasťou garniže je koľajnica, v ktorej prechádza jazdec s háčikom. Koľajnica môže mať rôzny profil a môže byť z rôznych materiálov
plastová alebo kovová. Kovová býva vo väčšine prípadov pevnejšia, ale prejazd u lacnejšej plechovej varianty o niečo hlučnejší. Garniža sa pripevňuje hmoždinkami priamo do steny alebo do stropu. Hlavnou výhodou garnižových systémov je ich variabilita a priechodnosť v celej dĺžke bez ohľadu na kotvenie.
Predná strana garniže je opatrená krytom v rôznych farbách dreva alebo bielej farbe. Biela tenká koľajnica obvykle splynie s bielou farbou stropu a steny nad oknom. Čelo garniže je možné zdobiť malou palmetkou z textilu, upevnenou suchým zipsom.
K závesným systémom patrí dnes využívané ťahacie zariadenie, ktoré umožňuje ľahko manipulovať so zatiahnutím a roztiahnutím závesu. Býva umiestnené na boku okna a pomocou vysoko pevných šnúr alebo retiazky posúva jednotlivé diely závesu na boky okien, prípadne k stredu okna.
Najjednoduchšími zariadeniami pre posun závesov sú ťahacie tyče rôznych výšok. [2]
1.2.4 Príslušenstvo, doplnky a ozdobné prvky
Na príslušenstve a doplnkoch k spracovaniu záclonovín a tkanín do konečného produktu záclony a závesu pracuje celé odvetvie. Najdôležitejším základným produktom, bez ktorého sa dnes môžeme zaobísť len vo výnimočných prípadoch, sú riasiace stuhy. Vyrábajú sa z polyesteru alebo polypropylénu.
Stuha určuje, ako veľmi bude tkanina zvlnená, nariasená a udáva tvar riasenia.
Stiahnutie stuhy sa vykonáva až po našití a k tomu slúžia dve, u vyšších komplikovaných stúh až štyri pevné šnúrky. Po stiahnutí vytvorí látka v hornej časti sklady rôznych tvarov, ktoré sa v ľahkej forme prenášajú vertikálne po textílii. Stuhy sa nazývajú podľa toho, aký tvar predstavujú tvar pohárikový (obr. 9), striedavé poháriky, vejárový, tužkový (obr. 10), plochý, kapsový, trojuholníkový, šesťuholníkový, hniezdo a pod. Ich výška, úroveň našitia na záves a úroveň zavesenia záclonového háčika v stuhe umožňuje úplné zakrytie voľne umiestnenej koľajnice.
Obr. 9 Riasiaca stuhatvar pohárikov[2] Obr. 10 Stuha s tužkovým riasením [2]
Druhou najviac používanou pomôckou je klasický suchý zips. Vyrába sa vo všetkých základných farbách. Suchý zips má dve časti, a to mäkkú, velúrovú časť a tvrdú, ihličkovú časť. Bežné pravidlo pri použití je, že mäkká časť patrí na látku, tvrdá na rám okna, garnižu, čabrakovú kostru a pod.
Pelmeta je názov, ktorý sa používa v obchodnom styku. Ide o riasený, celkom úzky pruh látky umiestnený medzi stropom a horným okrajom okna.
Najčastejšie vyzerá, ako by vychádzal zo stropu. Dokáže zakryť nepekný kus steny nad oknom alebo nedekoratívny typ koľajnice. Väčšinou býva z rovnakej látky ako bočnice alebo celkový záves, ale môže byť aj z inej látky farebne zladenej. Na pelmety sa vyrába špeciálna riasiaca páska, ktorá sa po stiahnutí nalepí na suchý zips, ktorý je umiestnený na špeciálnej koľajnici. Používa sa pre klasické interiéry.
Splývavosť u závesov docielime záťažovými olovkami, u plochých závesov hliníkovými tyčkami, ktoré sa všívajú do spodného lemu. Pre zaťaženie záclon alebo závesov vo voľnej japonskej stene používame ploché lišty všité do spodnej strany jednotlivej steny.
Ako ozdobné prvky ďalej slúžia saténové stuhy, porty, prámiky, lemovky, bavlnené a všívané krajky, makramé, strapce, ozdobné korálky atď. Pre uchytenie látok k tyči slúžia narážacie krúžky rôznych veľkostí a farieb.
K uchyteniu závesu na boku okna používame stenové háčiky, závesové spony, strapce a viazačky. [8]
1.3 Ďalšia tieniaca technika
V súčasnej dobe používa moderná architektúra vo väčšej miere sklo, a preto je ochrana proti slnku dôležitá. Bez dostatočne veľkých okien by bol každý dom smutný, tmavý, ako bez života. Lenže niekedy je všetkého príliš, teda i svetla a slnka a preto je nutné okná nejak zatieniť.
K tomu slúžia už popisované záclony, závesy, ale aj ďalšia vnútorná tieniaca technika, ako sú rolety (obr. 11), žalúzie (obr. 12), plisé (obr. 14), plošné steny japonské, vonkajšia tieniaca technika markízy. [2]
1.3.1 Rolety
Rolety môžu plniť dve funkcie: úplne zatieňovať a tiež dekoratívne doplňovať interiér. Materiály na rolety môžu byť látkové, tkané i netkané, od ľahko zatieňujúcich až po úplne zatemňujúce alebo reflexné.
Skladajú sa z hornej hriadele, ktorá je z ocele alebo hliníka. Na ňu sa pripevnia hladké pruhy látok. Tkaniny v roletách sa namotávajú pomocou samonavíjacích pružinových mechanizmov jednoduchých alebo so špeciálnou brzdičkou. Ďalej existujú rolety s bočným ťahom, ovládané nekonečným retiazkom alebo elektromotorom. [2]
Obr. 11 Detail mechaniky skladaných roliet [2]
1.3.2 Žalúzie
Horizontálne žalúzie patria medzi najlacnejšie typy a našli uplatnenie v oknách panelových domov a kancelárií. Sú najčastejšie hliníkové v širokej škále farieb a vkladajú sa medzi sklá dvojitých okien alebo priamo pred okná do interiéru. [2]
Obr. 12 Horizontálne žalúzie [2]
Obr. 13 Detail zvislých žalúzií [2]
Vertikálne žalúzie (obr. 13) vnášajú do miestnosti niečo z útulnosti klasického textilu. Skladajú sa zo zvislých pásov látky. Na ich povrch sa chytá menej prachu, dobre sa udržujú a jednoducho ovládajú. [2]
1.3.3 Markízy
Textilná clona, ktorá nie je rovnobežná s fasádou domu. Používa sa v rôznych obmenách. Mimo zaclonenia okna môže byť použitá aj k zatieneniu veľkých zasklených plôch alebo balkónov, terás a lodžií, ale tiež ako prístrešok pri rodinných domoch a chatách. Keďže sa jedná o vonkajšiu tieniacu techniku,
textília je viac upravená na odolnosť voči mrazu, dažďu, vetru a slnku. Ovládanie býva mechanické alebo pomocou elektromotoru. [2]
1.3.4 Plisé skladané žalúzie
Skladá sa z hliníkovej koľajničky, na ktorú je fixovaný pruh plisovanej látky. Na výber ovládania je klasické manuálne alebo moderné elektrické. Vďaka svojej textilnej štruktúre pôsobí plisé útulne. Dokonalý vzhľad zaručuje aj ukryté šnúrkové ovládanie. [2]
Obr. 14 Detail vzorovaného plisé [2]
1.4 Štýly a farby okenných dekorácií v interiéri
1.4.1 Vplyv farieb na človeka a na interiér
Farba ako taká neexistuje. Je to efekt, ktorý vzniká kombináciou troch prvkov: svetla, objektu a vizuálneho aparátu oko, mozog. S istotou sa nedá povedať, akú farbu majú veci. Môžeme len tvrdiť, akú farbu vidíme. Slnečné svetlo sa nám zdá biele, lebo je dokonalou zmesou všetkých farieb viditeľného spektra. Každá farba má inú vlnovú dĺžku. Je to vidieť pri lome paprskov v kryštále alebo v kvapke vody, kde sa biele svetlo rozkladá na jednotlivé farby.
K základným farbám patrí červená, žltá a modrá. Ich kombináciou vznikajú doplnkové farby: oranžová, zelená a fialová. Tento princíp zjednodušene znázorňuje farebný trojuholník (obr. 15). [2] [3]
Obr. 15 Rozklad bieleho svetla [2]
Farby, ktoré vníma ľudské oko, sú tie, ktoré odrážajú okolité predmety.
Pokiaľ predmet odráža väčšinu svetla, ktoré naňho dopadá, vidíme ho ako biely.
Ak neodráža takmer nič, zdá sa nám čierny.
Psychické a fyziologické účinky farieb na človeka sa neustále skúmajú.
Sýte farby obsahujú čistú zdravú energiu, život a vitalitu. Čiernou farbou tlmené farby túto energiu brzdia. Farby, ktoré sú vyjasnené bielou, vyjadrujú zjemnenie a citlivosť. Sú vhodné pre chvíle voľna (obr. 16). [2] [3]
Obr. 16 Pôsobenie farieb [2]
Ľudskú reakciu na farbu ovplyvňuje rad okolností množstvo svetla, nálada, pohlavie. Farba je tiež jednou z foriem komunikácie. Viac ako 80%
informácií, ktoré prijímame z okolia, je vizuálneho charakteru.
1.4.2 Farby v interiéri
Sú dôležitou súčasťou ich pôsobenia. Navodzujú pocity, ktoré vníma každý po svojom. Dávame prednosť farbe, ktorá sa nám páči. Výber farieb a ich kombinácií je väčšinou daný intuíciou. V konečnom dôsledku sa však pôsobenie farieb dá zovšeobecniť. Inak na nás pôsobia farby teplé a inak studené. Jedne povzbudzujú k aktivite, iné ukľudňujú či dodávajú energiu.
Farby môžu priestor zväčšiť, či zmenšiť, navodiť dojem útulnosti a pohody alebo naopak nekľudu a nervozity. Dodávajú energiu a chuť k životu alebo pôsobia smutne a depresívne.
Svetlé tóny zväčšia malú miestnosť, tmavé a teplé farby zútulňujú veľké priestory. Tmavé farby na strope opticky znižujú veľmi vysoké stropy. Naopak nízke stropy nutne vyžadujú svetlú farbu. Je tiež pravdou, že tmavé farby priestor opticky zmenšujú. Svetlé naopak rozširujú. Malé vzory miestnosť zväčšujú, zatiaľ čo výrazné veľké vzory zmenšujú. Ak použijeme na zadnú stenu pretiahnutej miestnosti záves s dominantným horizontálnym vzorom, miestnosť sa opticky skráti a rozšíri. Nanešťastie sa ale zníži strop, čomu pomôže studená svetlá farba na strope.
U farieb treba premýšľať nad celodenným pohybom slnka a jeho intenzitou v miestnosti. S ubúdajúcim slnkom majú všetky farby nádych domodra. S rastúcou intenzitou vystupujú do popredia hlavne oranžová, červená a žltá. Je dobré ladiť farby základné s doplnkovou, napr. modrú s oranžovou, červenú so zelenou. Príjemné je spojenie dvoch farieb toho istého tónu, tzv. tón v tóne, ale s rôznou sýtosťou, napr. červená s ružovou, stredne hnedá s oranžovou.
[3] [9]
1.5. Údržba a čistenie záclon, tkanín a tieniacich techník
Pred praním tkaniny je potrebné zistiť, z akého materiálu sú závesy vyrobené a aký spôsob údržby výrobca materiálu doporučuje. Na každom kuse by mala byť etiketa. U závesov sa nachádza dole v rohu na leme.
Jednotlivé kusy závesov sa pred praním roztriedia podľa symbolov údržby a podľa farby. Povolia sa šnúrky na stuhách a riasenie uvoľní. Konce šnúrok je potrebné zabezpečiť proti vytiahnutiu.
Rolety a žalúzie sa čistia odstránením prachu a zotretím vlhkou handrou.
Vertikálne lamely z látky Trevira CS je možno vyprať v pračke.
V autorizovaných závodoch sa čistenie žalúzií, PVC, ALU lamiel a všetkých tvrdých častí materiálov vykonáva ultrazvukovým čistením vo vodnom kúpeli pri teplote 3080 °C. Vertikálne lamely iného typu než Trevira musí prať odborná firma v zdvihových pracích strojoch. [5]
1.5.1. Symboly vyjadrujúce podmienky žehlenia
Teplota spodnej plochy žehličky musí odpovedať pre jeden bod 110 °C, pre dva body 150 °C a pre tri body 220 °C. Ak je žehlička preškrtnutá, výrobok sa nesmie žehliť. [13]
Obr. 17 [2]
1.5.2. Symboly vyjadrujúce podmienky bielenia
Trojuholník bez písmen znamená, že výrobok sa nesmie bieliť. Druhý trojuholník so značkou chlóru CL znamená, že sa môže bieliť prostriedkami, ktoré uvoľňujú chlór. [13]
Obr. 18 [2]
1.5.3. Symboly vyjadrujúce podmienky pre pranie
Vanička s rukou predpokladá jemné ručné pranie. Výrobok je možné prať v práčke pri teplote vody 30 °C. Čiara pod symbolom znamená, že sa musí zvýšiť šetrnosť v zmysle zníženia teploty, skrátenia procesu. Pokiaľ má práčka šetrný program, je potrebné ho použiť. Dva pruhy, je veľké varovanie pre maximálnu šetrnosť. Škrtnutá vanička znamená, že sa výrobok nesmie prať vôbec. [13]
Obr. 19 [2]
1.5.4. Symboly podmienok chemického čistenia
F v kruhu znamená, že textília sa môže chemicky čistiť len benzínom alebo trifluortrichloretanom. Písmeno P znamená tetrachloretanom, benzínom, trifluortrichloretanom alebo fluortrichlormetanom. Podčiarknutie znamená maximálnu opatrnosť pri mechanickom pôsobení a voľbe teploty sušenia.
Na podčiarknutý symbol P existuje zvláštny predpis pre postup čistenia. Prázdny
kruh nesie informácie o možnosti textíliu profesionálne čistiť. [13]
Obr. 20 [2]
1.5.5. Symboly podmienok sušenia
Prvý znak znamená, že výrobok nevyžaduje zvláštne obmedzenia. Druhý znak na textílii znamená, že je možné sušiť za použitia normálneho sušiaceho programu. Tretí znak je určený hlavne pre pružné pleteniny, je potrebné, aby sa sušili rozložené na rovnej ploche. Štvrtý znak naopak stanovuje, že výrobok sa suší v zavesenom stave. Posledný symbol značí zákaz sušenia v sušiacich zariadeniach. [13]
Obr. 21 [2]
1.6. Novinky z veľtrhu Heimtextil Frankfurt 2014
Heimtextil je najväčší medzinárodný veľtrh pre domácnosti a textilné zákazky a globálne merítko kvality dizajnu textílií inovatívnych funkcií. Ako prvý veľtrh roka, Heimtextil, ktorý sa koná štyri dni v januári, je východiskový bod pre výrobcov, obchodníkov a dizajnérov.
Návštevníci obchodu zo všetkých kontinentov sa účastnia Heimtextilu, aby našli nových dodávateľov.
medzinárodné trendy na začiatku každého roka. Priekopnícke inovácie a najnovšie trendy tvoria základ pre nové kolekcie a zmeny v správaní dopytu.
Trendy 2014/15 sú štruktúrované do dvoch hlavných kategórií ,,Progress!“ ("Pokrok!") a ,,Recive!“ ("Obnova!"), z ktorých každý je rozdelený do dvoch tém: ,,Generate Collision!“ (,,Vytváranie kolízií“) a ,,Engineer Nature!“ (,,Napodobovanie prírody“), ,,Exalt Purity!“ (,,Vytváranie čistoty“) a ,,Rejuvenate Craft!“ (,,Omladenie remesla“), respektíve zaoberajú sa podrobne prieskumom pokroku a obnovou textilu v interiéri. [14]
1.6.1 Generate collision
Kombinovanie technológií na vytvorenie výnimočnosti.
Pre uspokojenie dopytu po jedinečnosti, individualizovaných produktoch, návrhári stále experimentujú s novými materiálmi a technológiami. Počítačové algoritmy a podobné technológie uľahčujú hromadnú výrobu na mieru, pretože predmety, napríklad časti tkaniny možno digitálne vytlačiť bez nutnosti dizajn opakovať. Podobne, hravá potlač a označovanie techniky umožňujú nekontrolovaný umelecký výraz. Farby sú hodené cez kresbu, otreté alebo šplechnuté na povrch. Návrhári experimentujú so spôsobmi, ako umožniť procesu výroby určiť vzhľad a štruktúru konečného produktu (obr. 22). [14]
1.6.2 Energineer nature
Syntetizovať prirodzený svet pre udržateľnú budúcnosť
Spolupráca vedy a prírody odkrýva progresívne syntetické riešenia pre udržateľnejšiu budúcnosť. Nové textílne techniky prelínajú žijúce systémy z biologických a textúrnych technológií, skopírovaných z prírody, aby vytvorili nové druhy látok. Dizajnéri napodobňujú prírodu tým, že nechávajú rásť svoje vlastné materiály a kopírujú prírodné procesy. Toto inovatívne približovanie
biológie k materiálnu ide ruka v ruke s novou zodpovednosťou. Dizajnéri tiež začínajú prehodnocovať dôsledky modifikácie ich pôvodného životného štýlu.
Keď sektor dizajnu zmení biológiu na nové médium kreativity, vedci využijú zložitosť živých systémov za použitia technických postupov. Sme svedkami dizajnového trendu, ktorý skúma koncepciu vytvárania prirodzenej práce použitím umelých prostriedkov a ktorý umožňuje sám sebe byť inšpirovaný interakciou vedy a dizajnu (obr. 23). [14]
1.6.3 Exalt purity
Návrat späť k odhaleniu čistoty a integrity
Pri hľadaní účelu spirituality prírodných materiálov je oslavovaná ich čistá podoba. Ako odpoveď na hromadnú výrobu, sa zvyšuje záujem o objekty, ktoré majú osobnosť a sú sprevádzané príbehmi. V pátraní po zmysle, toto hnutie uznáva prírodné materiály prijatím ich nedostatkov a zámerne zvýrazňuje ich pôvod. Výsledky sú primitívne a zároveň moderne estetické. Divoká a hrubá príroda s jej rýdzimi farbami, povrchmi a tvarmi pôsobí ako generátor nápadov.
Touto cestou sa návrhári sústreďujú na pokoru, čistotu a neozdobnosť. Používajú sa čisté neošetrené materiály a zdroje, úsporné výrobné procesy a životnosť výrobkov definujú hlavné kritériá (obr. 24). [14]
1.6.4 Rejuvenate craft
Obnovenie tradície pre zvýšenie pravosti
Oživenie a obnovenie tradičných techník prispieva k posilneniu príbehu a významu objektov. Návrhári pracujú s recyklovanými materiálmi, vymýšľajú koncept improvizovaného životného štýlu ako protiklad našej, spoločnosti dominujúcej technológie. Uniformita sa nahrádza kolážovým vzhľadom na predvedenie neočakávaného a vyvolávajú zvodné vizuálne napätie. Použitím jazyka tradičných remeselných techník ako je vyšívanie, tkanie alebo pletenie,
dizajnéri rozprávajú príbehy o ich životoch. Oživenie remeselného spracovania vedie k bohatstvu textúr (obr. 25). [14]
Obr. 22 Generate Collision [14] Obr. 23 Engineer Nature [14]
Obr. 24 Exalt Purity [14] Obr. 25 Rejuvenate Craft [14]
ӀӀ. PRAKTICKÁ ČASŤ
1.1 Výtvarné spracovanie témy
1.1.1 Inšpirácia
Príroda sa neprispôsobuje zvyklostiam fungovania inteligencie, nie je rozumová. Príroda je tiež esteticky a eticky neutrálna. Nepozná krásu ani nemravnosť. Preto z nej nemôžeme odvodzovať čo je estetika a čo etika. To sú veľmi slobodné ľudské pojmy. Prírodné dianie je stálym zdrojom poučenia pre metódu práce tým, ktorí utvárajú predmety, ktoré nás denne obklopujú.
Príroda je nevyhnutnou súčasťou nášho života. Pod pojmom príroda je myslené všetko čo nevytvoril človek. Je to všetko, čo patrí k zemi i s jej skrytou energiou, čo podlieha prírodným zákonom. V prírode sa všetko neustále mení, nič nie je stále. Čo sa zmenám a iným životným podmienkam nedokáže prispôsobiť, musí zahynúť. To je rovnováha v prírode, otázka života a smrti. Túto rovnováhu narúša necitlivým zásahom človek. Ničí lesy na vytváranie stavebných pozemkov. Pritom koná sám proti sebe, keďže stromy a zeleň celkovo je pre ľudstvo zdrojom kyslíka nevyhnutného na prežitie.
Tam, kde nie je príroda, nie je ani prirodzenosť. Tam, kde je potlačená príroda, je potlačená aj prirodzenosť.
Mohlo by sa zdať, že príroda je voči civilizačným výdobytkom bezmocná.
To, čo človek vyrobil a následne opustil, si príroda vezme späť. Koreňmi stromov prerastie cez škáry betónu a stien obydlí a pomaly ich rozbije na kúsočky. Tráva sa vysemení a znova narastie tam, kde bola pošliapaná.
Námet a systém radenia jednotlivých kusov závesov nie je náhodný. Má vyjadrovať vzájomné spolužitie prírody a architektúry vyrobenej človekom.
Niekedy má navrch príroda nad človekom, inokedy zas architektúra nad prírodou.
1.1.2 Tvorba návrhov kompozícií závesov
Tvorbe návrhov predchádzal zber inšpiračných zdrojov fotografovaním okolia v jeho rôznych podobách. Fotografiou bola zachytená architektúra spoločne so stromami ako symbolom prírody, množstvo obydlí natlačených jedno na druhom, zaberajúc prírode miesto.
Z veľkého množstva fotografií bolo vybraných zopár najlepšie vyjadrujúcich myšlienku návrhu (obr. 2631).
Obr. 26 Pohľad na domy
Obr. 27 Harcov
Obr. 28 Cesta do Liberca
Obr. 29 Na prechádzke
Obr. 30 Príjemný teplý deň v Liberci
Obr. 31 Cestou do knižnice
Každá z týchto fotografií bola následne námetom pre vznik kresebných štúdií a skíc (obr. 3238). Na tvorbu kresieb som použila ceruzku a čiernu fixu rôznych veľkostí linky, farebné tuše, anilínové farby, papier pauzák. Práve transparentnosť tohto papiera bola prínosná pri tvorbe návrhov (obr. 3941).
Obr. 32 Inšpirácia na sídlisku
Obr. 33 Inšpirácia na Harcovskej priehrade
Obr. 34 Liberecké domy
Obr. 35 Prechádzka mestom
Obr. 36 Pohľad na domy
Obr. 38 Domy so stromami
Zrealizovaným návrhom kompozície je návrh 3 Pohľad na Liberec.
Inšpirovala som sa mojím častým cestovaním medzi Libercom a Prahou. Keď sa už blížim do Liberca, toto je pohľad, ktorý ma zakaždým víta. Je to pre mňa symbol domova. Napĺňa ma to príjemným pocitom, preto je toto dielo pre mňa dôležité.
Čiernu farbu v návrhoch som zhodnotila ako nevhodnú, keďže vytvára príliš ostrý kontrast nepríjemný na ľudské oko. Práca s farbami na štúdiách mi napomohla pri nájdení správnych tvarov, použitej farby a vyjadrenia inšpirácie.
Preto som zvolila menej tmavú na pohľad príjemnú farbu a to gaštanovo hnedú.
Ako formu vyjadrenia som zvolila lineárnu kresbu. Je to grafický diagram predstavujúci systém prepojenia alebo vzájomných vzťahov medzi dvoma alebo viacerými objektami počtom čiar a kriviek, jasná forma vyjadrenia lineárnej kresby, ktorá spolu s transparentnou látkou vytvára dokonalé spojenie. Na
jednotlivých vrstvách sú vyobrazené samostatne domy, stromy a následne posledná vrstva ako pozadie symbol Liberca, Ješted. Pri zavesení vrstiev závesov za sebou do svetla, dochádza k prelínaniu liniek domov a stromov. Vyjadruje to moju inšpiráciu vo vzájomnom spolužití prírody a architektúry. Preto je použitie linky vhodnejšie ako celistvé plochy. Na to aby linky lepšie splývali, som sa rozhodla použiť jednotnú farebnosť celého diela. Stromy, ktoré v mojom diele reprezentujú prírodu, som sa rozhodla odlíšiť výraznejšou linkou. keďže sú ako druhá vrstva, aby nezanikli v linkách domov. Zároveň vyjadrujem odlišnosť ľuďmi vytvorenej architektúry a prírody.
Obr. 39 Návrh 1 Pohľad na Ješted
Obr. 40 Návrh 2 Sídlisko plné domov s pár stromami
Obr. 41 Návrh 3 Pohľad na Liberec
1.2 Technická dokumentácia
1.2.1 Voľba materiálu
Najdôležitejší je použitý materiál. Pri kupovaní je dobré nechať si látku voľne zavesiť, aby sa ukázalo, nakoľko je splývavá a aký robí dojem na väčšej ploche. Existuje mnoho druhov tkanín, ktoré sú vhodné pre závesy, od ľahkých a vzdušných cez stredne zatieňujúce žinylky, zamaty až po úplne zatemňujúce ťažké textílie.
Štruktúra látky ovplyvňuje farbu. Hladký povrch svetlo odráža, zatiaľ čo hrubší ho pohlcuje a je matný. O štruktúre materiálu rozhoduje kvalita vlákna a spôsob tkania. Celkový dojem mení aj spôsob zavesenia. Závesy môžu upútať pozornosť tiež kombináciou látok s rôznou štruktúrou a zložením, našitím výrazných lemov alebo nariasených volánov.
K dispozícii sú materiály od cenovo prijateľných látok z bavlny, polyesteru, látok zo zmesi bavlny a ľanu, polyesteru a ľanu, polyesteru a bavlny až po lesklé hodvábne látky a damašky.
Vzhľadom na dôkladne zváženie potrebných vlastností použitého materiálu na závesy, som vybrala ako najvhodnejší polyester. Svojimi univerzálnymi vlastnosťami predčí ostatné materiály. Ide o typ materiálu, ktorý má optimálnu kombináciu základných fyzikálnych, fyzikálnochemických a chemických vlastností. Z hľadiska stálosti na svetle je polyester jeden z najodolnejších. Ďalej jednoduchá údržba, odolnosť voči odretiu a vysokým teplotám, čo sa využije pri digitálnom tisku. [13]
Väzby zvolených polyesterov plátno. Tmavý polyester (obr. 43) má dostavu nití: útek= 25 nití na cm2, osnova= 25 nití na cm2 . Svetlý polyester (obr.
42) má dostavu: útek= 28 nití na cm2, osnova= 28 nití na cm2.
Obr. 42 Svetlý polyester Obr. 43 Tmavý polyester
1.2.2. Výber začistenia materiálu
Pred tým, než som zvolila spôsob začistenia okrajov závesov, som urobila niekoľko skúšobných vzoriek.
Obr. 44 Vzorka okraja 1
Tento spôsob začistenia (obr. 44) spočíva v jednoduchom rovnom stehu
vázaný steh a následnom vypáraní okraja. Zhodnotila som ho ako nevhodný spôsob pre tento konkrétny záves. Bolo by tam riziko, že sa pri páraní okraju zatiahne niť aj za steh.
Obr. 45 Vzorka okraja 2
Táto vzorka (obr. 45) predstavuje dvojité zahnutie okraja látky a prejdenie jednoduchým rovným viazaným stehom, takzvaný obrubovací šev. Zhodnotila som ako nevhodný spôsob. Pri pohľade do svetla, vytvára na okraji tmavý pruh.
Obr. 46 Vzorka okraja 3
Keďže je polyester syntetický materiál. Pôsobením tepla sa dá malý okraj roztaviť (obr. 46). Okamžite chladne a vytvára tvrdý tmavý okraj. Nevhodné pre toto dielo. Neestetické a pri rozsiahlosti diela nepraktické.
Obr. 47 Vzorka okraja 4
Táto vzorka (obr. 47) ukazuje obrubovací šev. Jedenkrát prehnutú látku prešitú viazaným stehom. Taktiež nevyhovuje. Pri pohľade do svetla vytvára tmavý okraj.
Obr. 48 Vzorka okraja 5
Vzorka (obr. 48) znázorňuje začistený okraj obnitkovacím stehom.
Vytvára neestetické zakončenie látky, preto som ju tiež zhodnotila ako nevhodnú.
Obr. 49 Vzorka okraja 6
Okraj začistený obnitkovacím stehom (obr. 49), následne prehnutý a prešitý viazaným stehom obrubovací šev. Zavrhla som ako nevhodný spôsob zakončenia okraja. Vytvára príliš tmavý okraj pri pohľade do svetla.
Obr. č. 50 Vzorka okraja 7
Na poslednej vzorke (obr. 50) zakončenia okraja je znázornený malý obnitkovací steh. Vytvára takzvanú roličku. Zo všetkých vzoriek najmenej zasahuje do výsledného efektu priesvitu svetla spoza závesu. Pôsobí príjemne na pohľad. Je to rýchle a estetické riešenie zakončenia okraju, preto som zvolila tento spôsob.
1.2.3 Vhodný výber tisku
Na správnom výbere prenosu návrhu na látku závisí úroveň výsledku. Je nutné mať jasno v tom, aký výsledok chceme dosiahnuť. Prvotný návrh bol realizovať kompozíciu na textíliu ručnou maľbou. Po zvážení všetkých stránok tejto varianty a po urobení skúšok, som zhodnotila túto možnosť ako nevhodnú.
Návrh si vyžaduje presnosť a ostrosť tisku, čo sa najlepšie dosiahne sublimačnou, prenosovou tlačou. Jej názov vychádza z princípu, že sa najprv vykonáva na prenosové papiere a z nich sa potom prenáša na textíliu. Samotný prenos farieb z papiera na textíliu sa uskutočňuje sublimáciou disperzných farbív pri kontaktnom dotyku papiera s textíliou za prítlaku a pri vysokých teplotách okolo 180200 °C na špeciálnych prenosových kalandroch, kde súčasne dôjde k fixácii farieb. Tento spôsob je veľmi rýchly a má dobré výsledky. Dôležité je pozorne vybrať textíliu, ktorá musí byť syntetická alebo v zmesi aspoň 50%. [10]
1.2.4 Realizácia návrhu digitálnym tiskom
Vzor na textilný materiál je možné z papiera preniesť diskontinuálne alebo kontinuálne. Diskontinuálny prenos sa používa pre potiskovanie hotovej konfekcie alebo konfekčných dielov. Tiskne sa na strojoch podobných žehliacim lisom. [10]
V prípade tejto realizácie je použitý kontinuálny kalander. Jeho podstatou je vyhrievaný bubon, opásaný prítlačnou dekou.
Návrh kompozície ,, Pohľad na Liberec“ som pomocou skeneru preniesla do počítačového programu Adobe Illustrator, kde som ho následne upravila do podoby rastrového obrázku. Rastrový obrázok bol potrebný, aby som ho mohla zväčšiť na požadovaný rozmer bez straty kvality obrazového rozlíšenia. Ďalej pre potreby tisku som návrhy uložila vo farebnosti RGB (RedGreenBlue), rozlíšení 72 megapixelov a formáte jpg (obr. 5153).
Tisk bol realizovaný firmou Alisy pro sport, ktorá sídli na adrese Mrštíkova 2, Liberec, ktorá spolupracuje s firmou Lekatex, s.r.o., Mezilesí 110.
Použitá bola tiskárna japonskej značky Roland a typ kalandru Lemare.
Obr. 51 Zadná vrstva realizovaného návrhu Ješted pripravená na tisk
Obr. 52 Stredná vrstva realizovaného návrhu Stromy pripravená na tisk
Obr. 53 Predná strana realizovaného návrhu Domy pripravená na tisk
Pred samotným tiskom bola potrebná skúška stálosti tkaniny pri vysokých teplotách. V tomto prípade sa jednalo o teplotu 180 °C. Zároveň prebehla aj
skúška vzhľadu farby na tkanine. Výsledok bol veľmi dobrý čo sa týka teploty aj farby (obr. 54).
Obr. 54 Skúška tisku
1.2.5 Samotné šitie závesov
Množstvo potrebné na ušitie závesov som vypočítala podľa druhu použitej tkaniny. Ak sa jedná o tkaninu so vzorom, výpočet sa líši od výpočtu pre tkaninu bez vzoru.
Spotreba vzorovanej tkaniny
Ukážka výpočtu spotreby: dĺžka závesného systému: 180 cm; výsledná výška=
výška závesného systému až podlaha: 250 cm.
Pri tkaninách so vzorom je potrebné myslieť na náväznosť vzoru pri napojovaní pruhov. Väčšinou je raport opakovanie vzoru, uvedený na látke.
Napríklad vzor sa opakuje po 35 cm po dĺžke. Pre vzorovanú látku, aby sa dal zostaviť vzor, platí: (výsledná výška + prídavok na hornú a dolnú záložku) deleno raportom = 7,86, zaokrúhlime na 8 kusov raportov na jednej dĺžke pruhu
8 ks raportov x 35 cm = 280 cm 280 cm x 3 = 840 cm = 8,4 m
Výsledok: U vzorovanej tkaniny je potrebné s ohľadom na raport kúpiť viac ako 840 cm, tj. 8,4 bm látky o šírke 140 cm. Pokiaľ by bolo potrebné kúpiť 4 pruhy, je spotreba tkaniny 1120 cm, tj. 11,20 bm. [2]
V prípade môjho návrhu sa jedná o použitie tkaniny bez vzoru, ktorá bude až následne potlačená navrhnutou kompozíciou.
Spotreba tkaniny bez vzoru
Výpočet spotreby: dĺžka závesného systému 400 cm; výsledná výška= výška závesného systému až podlaha: 220 cm.
Ak by sa jednalo o tkaninu bavlnenú nepredpranú, malo by byť uvedené percento zrážania pri praní. Môže sa pohybovať až okolo 3%. V tomto prípade je to tkanina zo 100% polyesteru, medzivýpočet na zrážanie nebude potrebný.
V návrhu sú 3 vrstvy závesov radené za sebou. Každý sa skladá z 3 pruhov látky. Spolu to je 9 pruhov látky o dĺžke 220 cm a šírke 130 cm. Predajná šírka je 140 cm. Výpočet počtu pruhov tkaniny je vynechaný, pretože je jasný z návrhu.
(Výsledná výška + prídavok na hornú a dolnú záložku) x 9 pruhov látky = 2160 cm, tj. 21,6 bm
[ 9 pruhov x (220 cm + 25 cm)] = 2160 cm, tj. 21,6 bm.
Technický nákres závesov
Obr. 55 Jedna vrstva závesov
Technický popis
Súbor závesov sa skladá z troch vrstiev závesov, kde každá vrstva je zložená z 3 dielov. Technický nákres (obr. 55) zobrazuje jednu vrstvu. Všetky tri vrstvy majú rovnaký technický nákres. Závesy sú zhotovené z dvoch farebne odlišných polyesterov. Dva diely závesov z deviatich sú zo svetlejšieho polyesteru, vložené do súboru zdanlivo náhodne na rozbitie jednoliatosti a všednosti. Na hornej strane je znázornený závesný systém. Na dosiahnutie napnutia jednotlivých častí závesov som použila drevené tyčky s kruhovým prierezom. Na hornej a dolnej časti som ušila 2,5 cm tunelík na vloženie tyčí.
1.4. Fotodokumentácia
V tejto kapitole je fotografiami zdokumentované hotové dielo ,, Pohľad na Liberec“ a jeho jednotlivé vrstvy. Fotografie boli zhotovené v Severočeskom múzeu v Liberci.
Obr. 56 Závesy ,,Pohľad na Liberec“
Obr. 57 Vrstva závesov Stromy
Obr. 58 Vrstva závesov Domy
Obr. 59 Vrstva závesov Ješted
Záver
Cieľom mojej bakalárskej práce bolo navrhnúť kompozíciu potisku na závesy inšpirovaného vzťahom prírody a architektúry. Vznikol súbor deviatich závesov, ktoré môžu byť použité jednotlivo, alebo ako celok vytvárajúci komplexný obraz. Závesy ,, Pohľad na Liberec“ sú ako umelecké dielo, oni budú dominantou izby, slúžia aj ako obraz, ľahúčke, jemné, vzdušné ako vánok.
Mesto je výtvor ľudí a aj vytvorená kompozícia je výtvor človeka, ktorý sa na toto mesto pozerá a vidí aj nedostatky, nie len tú dokonalosť.
Ľudský faktor, dáva dielu jedinečnosť. V tomto prípade jedinečnosť dielu dala firma, ktorá realizovala tisk. Svoju prácu neodviedli tak ako mali podľa zadania, preto som bola nútená pôvodný návrh upraviť. Jednotlivé vrstvy majú rozdielnu dĺžku. Celkový dojem priesvitu vrstiev to zásadne nemení. Jeden diel vrstvy stromov nebol natisknutý správne. Chyba nastala v komunikácii počítačového programu a tlačiarne, výsledný tisk bol rozrastrovaný. Po následnej reklamácii tisk neopravili. Tentokrát nesprávne vložili látku a prenosový papier do kalandru a z výsledného tisku je odrezaná časť dlhá 30 cm. V záujme zachovania návrhu a naväzovania jednotlivých častí závesu som doplnila chýbajúcu časť z prvého pokusu tisku s rozrastrovaným výsledkom. Z väčšej vzdialenosti a keď sú vrstvy radené za sebou, opravu takmer nie je vidieť.
Počas samotnej realizácie som získala veľa poznatkov a skúseností.
Vyskúšala som si celý proces od samotného navrhovania, cez úpravu návrhov v počítačovom programe, tisk a následné šitie, čo bolo veľmi zaujímavé. Táto práca je pre mňa prínosom do ďalšej tvorby.
Použitá literatúra
[1] CAMPBELLOVÁ, J.: Závěsy a záclony, Praha: Slovart, 2000, 72s.
[2] PIDROVÁ, V.: Oblékáme okna. Brno: ERA, 2007, 148s.
[3] PALOUČEK, J.: Poselství barev. Brno: Integrál, 2009, 167s.
[4] ČECHOVÁ, Z., ŠVEJDA M.: Textil v bytě. Praha:. Merkur, 1987, 107s.
[5] STRECKÝ, J., KADLECOVÁ E.: Bytové textilie, ERPO, 1987.
[6] PAINE, M.: Záclony závěsy rolety dokonalá úprava okna. Praha: Euromedia Group, k.s a Knižní klub, 1999.
[7] LEWITZKY, H., STEPEL, G., KYBALOVÁ, L., LAPKA, K.: Bytový textil.
Praha: Státní nakladatelství technické literatury, 1960. 260s.
[8] Bytové dekorace, zařizování se šarmem, VEMAG, 2005, 96s.
[9] BROWN, S.: Základy FengŠuej. Alpress, 1997, 96s.
[10] FRÝDECKÁ, E., VAŇOVÁ, J., KROTKÝ, S.: Textil technika.
Současnost. Liberec: Geoprint, 2005, 26s.
[11] KYBAL, A.: O textilním výtvarném projevu, Praha: Státni pedagogické nakladatelství, 1973, 168s.
[12] TEXSITE.info: Multimedia and internet guide for international textile trade.
[online]. [cit. 20140417]. Dostupné z: http://www.texsite.info
[13] ELTex: Obchod, Vzdělávání, Internet. [online]. [cit. 20140420].
Dostupné z: http://www.skolatextilu.cz/
[14] Heimtextil: Welcome to Heimtextil. [online]. [cit. 20140420]. Dostupné z:
http://heimtextil.messefrankfurt.com/frankfurt/en/aussteller/willkommen.html
