NOVÝ SOLIVAR
diplomová práca
Bc. Patrik Kovaľ
Technická univerzita v Liberci Fakulta umění a architektury
ZS 2018/2019 Vedúci práce:
prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek
prohlášení
Byl jsem seznámen s tím, že na mou diplomovou práci se plně vztahuje zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, zejména §60 - školní dílo.
Beru na vědomí, že Technická univerzita v Liberci (TUL) nezashuje do mých autorských práv užitím mé diplomové práce pro vnitřní potřebu TUL. Užiji-li diplomovou práci nebo poskytnu-li licenci k jejímu využití, jsem si vědom povinnosti informovat o této skutečnosti TUL;
v tomto případě má TUL právo ode mne požadovat úhradu nákladů, které vynaložila na vytvoření díla, až do jejich skutečné výše.
Diplomovou práci jsem vypracoval samostatně s použitím uvedené literatury a na základě konzulta- cí s vedoucím mé práce a konzultantem. Současně čestně prohlašuji, že tištěná verze práce se shodu- je s elektronickou verzí, vloženou do IS STAG.
01
02
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek obsah 03
OBSAH
ZADANIE 05
ANALYTICKÁ ČASŤ
mesto 06-09
história mesta 10-11
história Solivaru 12-15
fotografie miesta 16-17
NÁVRHOVÁ ČASŤ
hmotové riešenie 18-21
situácia 1:500 22-23
situácia 1:2000 24-25
sprievodná správa 26
axonometria 27
VÝKRESOVÁ ČASŤ
pôdorysy a axonometrie 28-33
konštrukčný detail 34
schéma konštrukčného usporiadania 35
pôdorysy a axonometrie 36-41
bilancia plôch a technická správa 43
rezy a pohľady 44-47
vizualizácie 48-55
ZÁVER
zdroje 58
poďakovanie 59
04
ZADANIE DIPLOMOVEJ PRÁCE
Práca je zameraná na hľadaní novej náplne bývalého areálu Nového solivaru, závodu Masaryk v Prešove.
Národná kultúrna pamiatka z roku 1925 podľa projektu F. Bouzka z pražskej projekčnej firmy Brietfeld je od roku 2009 nevyužívaná a chátra.
Cieľom diplomovej práce je nájsť novú náplň a znovu oživiť bývalú slávu celého areálu, ktorý by mohol slúžiť ako miesto odpočinku, kultúry a zábavy, s celoročným využitím krytej tržnice a coworking priestormi.
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek zadanie
VÝBER ZADANIA
Nový Solivar v Prešove ma vždy zaujímal. Ako rodený Pre- šovčan som okolo tohto areálu prechádzal často a či už z okna vlaku, auta alebo autobusu som skúmal, aké tajom- stvá sa nachádzajú za vysokým plotom prísne stráženého areálu. Spoza neho vytŕčajú tehlové domy, veža a komín, ktoré nie sú na Prešov typické. Vyzerá to, akoby sa sem zniesli z iného sveta.
Soľ je nad zlato a v časoch minulých tomu tak aj bývalo.
Po skončení výroby soli v prešovsom Solivare sa však are- ál stal záhadnejším ešte viac. Výplne okien začali miznúť, na strechách sa objavila zeleň a postupne sa strácali aj budovy. Dnes sa tu už soľ na zlato neprevracia a jedinou spomienkou naň zostal obrovský nápis SOLIVARY PREŠOV.
Mám sen, že jedného dňa ten vysoký solivarský plot zmizne a ja sa dostanem dnu, ale zatiaľ aspoň takto na papieri si skúsim predstaviť, čo všetko sa tam može diať a akú atmosféru tam objavím.
05
Tá presne predurčila – predestinovala, že odtiaľ bude každý racionálne založený človek utekať, bo tu furt budze „bezrobotie“ a furt tu bude platiť, že tu zdochol pes...
Čiže z toho vyplýva, že kto chce žiť ten reálny „nudný“ život, kto chce niečo dokázať sebe aj ostatným, kto chce zarábať slušné lóve, kto chce stretnúť zaujímavých ľudí a vystriedať čo najviac zamestnaní a nájsť job svojich snov a žiť niekde, kde to naozaj funguje, ten naj co najrychľeši vyskoči na koňa a zmizne v tym poľu, žeby ani nečul jak za nim kriči ocec mac:
„vrac še Janičku, vrac še vrac!“
Slavo Capek (Ta Take Town)
Aj napriek veľkému odlivu mladých ľudí za hranice je mesto Prešov stále kultúrne veľmi bohaté v porovnaní s ostatnými podobne veľkými slovenskými mestami. Možno je to len pocit, keď sa na Vianoce všetci vrátime domov a nevieme si vybrať, na aký koncert, na ktoré predstavenie, či na akú prednášku zájsť skôr. Objektívne ale vidím, že taká undergroundová, klubová atmosféra tu veľmi dobre funguje.
V meste je viacero podnikov podporujúcich kultúrne aktivity ako sú koncerty, výstavy, pred- nášky a divadelné predstavenia. Zaužívaný je aj názov „Slovenský Seattle“, ktorý vznikol ako reakcia na boom prešovských kapiel na začiatku 90. rokov. Prešov sa tak nadlho zapísal ako mesto hudby a je tomu tak dodnes. Každý pozná minimálne pár ľudí z Prešova, ktorí sa jej venujú, či už ako amatéri alebo ako profesionálne kapely koncertujúce nielen V Česku a na Slovensku ale aj v zahraničí.
Mesto Prešov, jeho obyvatelia a amosféra Akí vlastne sme? Kto sme?
Pre väčšinu ľudí na Slovensku sme my Prešovčania dedičmi a reprezentantmi diskurzu z filmu Pásla kone na betóne. Tam nie je pre nezasvätených jasné, kde sa končí groteska a melodráma a začína sa existenciálna dráma. Vo všeobecnosti sme boli vnímaní ako burani, ktorí vysedávajú v krčmách, pijú lacnú pálenku, bijú sa a vulgárne sa vyjadrujú. Vzdelanejší
„koňari“ majú povedomie aj o hlbších dimenziách našej histórie: o prešovskej filozofickej škole (1667-1711) spájanej s prvým obdobím rozkvetu Evanjelického kolégia, keď bol zauží- vaný pojem „Atény nad Torysou“ (dnes sú tu už len antény).
Ale záleží na tom, čo bolo? Akí sme dnes?
Čo sme si z toho všetkého vzali? Už dlho vajatáme. Hlavne v ponovembrových časoch.
Máme svoje obľúbené výhovorky - ten dobre známy „vychodňarsky“ truc - plač. Ako sa dozviete v krčmích, pri lokálpatriotských rozhovoroch, za všetko môže ako vždy tá „skúpa“
Bratislava či progresívne Košice a ich dlhý tieň, pre ktorý nás nie je vidno. „A peňežoch nit ani na zakladne veci, ta naco dajaka kultura?“ To sú však zacyklené schémy obľúbené u tých, ktorí hľadajú, ako sa to nedá, a zamilovali sa do svojej zatrpknutosti.
Najlepšie to ilustruje naša emblematická sociálna balada A od Prešova. Všetci iste dobre poznáte, keď na svadbách a oslavách odznejú všetky krásne piesne, príde na rad táto straši- delná, ktorú snáď ešte nikto nikdy nespieval triezvy, ale opilecké falošné intonácie dokonale akcentujú jej tragikomický obsah. Jej refrén úplne presne anticipoval už pred niekoľkými desiatkami rokov, ako sa bude žiť v tomto kúte severovýchodného Slovenska: „A ja še véra, a ja še véra, a ja še véra ňevracim, račej svuj život, šerdečko mojo, utracim“.
vyňaté z knihy Ta Take mesto
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek mesto
06
MESTO PREŠOV
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek lokalita
ZÁKLADNÉ ÚDAJE
počet obyvateľov: 89 138 (3.)
rozloha: 70,43 km
hustota zaľudnenia: 1265 obyv./km2 (2.)
priemerný vek: 36,5
nezamestnanosť: 6,8 % (PSK 9,11% / SR 5,5%) prvá písomná zmienka: 1247
nadmorská výška: 255 m.n.m.
etnické zloženie: Slováci 81 %
Rusíni a Ukrajinci 2,3 %
Rómovia 1,7 %
náboženstvo: rímokatolícke 55 %
bez vyznania 12 % grékokatolícke 8,1 % evanjelické a.v 4,1 %
Bratislava (320)
Budapest (230)
(30)
Miskolc
(105) Nyíregyháza
(120) Kraków
(150) Tarnów (115)
Rzesów (130)
Poprad (80)
Prešov Košice
07
194
Prešov-Bardejov 193
Prešov-Humenné
188
Kysak-Košice
Torysa
Šebastovka
Vydumanec
Šalgovícky potok 20
Budimír (Košice) D1
Košice-Michalovce-Užhorod 18Poprad-Ružomberok-Žilina
D1Poprad-Žilina-Bratislava
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vrstvy mesta
HLAVNÁ CESTNÁ SIEŤ ŽELEZNIČNÁ SIEŤ
ZELEŇ VODSTVO
08
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek lokalita
(Eperjes, Preschau, Prjašiv, Prjašev, Preszów, Fragopolis)
Leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.
Je hospodárskym a správnym centrom východného Slovenska. Už v minulosti, historicky od udelenia mestských práv, sa v ňom sústre- ďovali riadiace činnosti. Vyplýva to z jeho geografickej polohy, keďže je postavené na križovatke bývalých významných ob- chodných ciest vedúcich z Poľska do Maďarska a na Ukrajinu.
Geograficky sa Prešov nachádza presne na 49-tej rovnobežke.
Mesto je kultúrne, etnicky a nábožensky veľmi pestré. Ako krajské mesto na severovýchode Slovenska sa tu tým pádom sústreďujú hlavné náboženské a národnostné inštitúcie. Prešov je sídlom slo- venskej gréckokatolíckej metropolie, sídlom arcibiskupa pravosláv- nej eparchie, sídlom biskupa Evanjelickej cirkvi a. v. Tento prirodze- ný multikulturalizmus sa prejavuje aj v školstve a kultúrnom živote.
Čo sa týka vzdelania, v Prešove pôsobí 21 základných škôl, 23 stred- ných odborných škôl, 9 gymnázií a Prešovská univerzita, ktorá má 8 fakúlt. V meste je okrem dvoch hlavných divadiel aj viacero men- ších, súkromných, galérie, múzeá, kiná, planeárium a hvezdáreň, športové haly, zimný štadión, velodróm a i.
Ako viacero východoslovenských miest, aj centrum Prešova má charakteristický vretenovitý pôdorys, ktorý vznikol ako rozšírenie hlavnej ulice s priestorom na usporadúvanie trhov.
Pamiatková rezervácia Prešov bola vyhlásená medzi prvými v ČSR, 11.7.1950 spolu s ďalšími, prevažne východoslovenskými mestami.
I.
II.
III.
IV.
V.
VI.
VII.
Prešov
Nižná Šebastová
Solivar
Šalgovík
I. Rúrky, Sídlisko III
II. Cemjata, Vydumanec, Kalvária, Sídlisko II, Borkút, Pod Kamennou baňou, Pod Wilec hôrkou
III. Dúbrava, Šidlovec, Surdok, Kúty, Nižná Šebastová, sever mesta
IV. stred mesta, staré mesto
V. Solivar, Soľná baňa, sídlisko Šváby VI. Sekčov (1-4)
VII. Sekčov (5-7), Šalgovík
09
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek história
Hoci mesto obišla veľká vlna in- dustrializácie v 19. storočí, Prešov a jeho okolie skrývajú viacero pozoru- hodných technických stavieb. Medzi najznámejšie patrí Solivar, opálové bane na Dubníku, vodárenská veža v centre mesta, ale zaujímavé sú aj menej známe, napríklad chátrajú- ci mlyn vo Veľkom Šariši, či skrytá ružová vodáreň v Ľuboticiach.
Región Spiša a Šariša sú na historické pamiatky veľmi bohaté. Vyplýva to aj z faktu, že až takmer štvrtina všet- kých NKP na Slovensku sa nachádza v Prešovskom kraji, predovšetkým v okresoch Levoča, Kežmarok a Prešov.
typický pohľad na Hlavnej ulici
vodáreň v Ľuboticiach historická veduta, pohľad na mesto z kalvárie
PAMIATKY PREŠOVA
technické pamiatky Prešova a okolia
10
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek história
HISTÓRIA MESTA
počiatky Slovanského osídlenia na území mesta pričlenenie Prešova k Uhorskému štátu
prvá písomná zmienka o Prešove
kráľ Ondrej III. udeľuje Prešovu mestské výsady Pentapolitana - vzniká zväz piatich najvýznamnej- ších hornouhorských slobodných královských miest - Košice, Prešov, Sabinov, Levoca a Bardejov
vzniká prvá mestská škola
1. erb mesta a zároveň právo usporadúvať výročný- 3-dňový jarmok
najstaršia tlačená kniha na Slovensku – latinská učeb- nica od Lucasa Fabinusa
vzniká Evanjeické kolégium (Prešov sa stáva evanje- lickým vzdelanostným centrom horného Uhorska) príchod prvých Židov do mesta
Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíc- keho biskupstva
vzniká prvá židovská synagóga
mestom prešla prvá lokomotíva (tr. Prešov-Košice) z balkónu radnice vyhlásená Slovenská republika rád po Viedenskej arbitráži sa Prešov stáva metropolou východného Slovenska
HISTORICKÉ MÍĽNIKY
6.-7. stor.
zač. 12. stor.
1247 1299 1412
1429 1435 1573 1667 kon. 18. stor.
1816 1848 15.8.1870 16.6.1919 1939
VÝVOJ MESTSKEJ ZÁSTAVBY
Prešov v rámci Uhorska
11
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek starý solivar
GÁPEĽ
Išlo o jedno z najväčších zariadení v strednej Európe. Za- strešuje ho osemboká ihlanová strecha, kde štyri páry koní uvádzali do pohybu konský gápeľ zložený zo štyroch dlhých ramien, kladkostroja a ďalších mechanizmov.
Kone ho poháňali až do konca 19. storočia, kedy ich na- hradila elektrická energia z neďalekej elektrárne. Ťažbu soľanky takýmto spôsobom ukončili na zač. 60. rokov.
ČETERNE
Budova zasadená do svahu, ktorá má obdĺžnikový pô- dorys a valbovú strechu slúžila ako zásobníky soľanky.
V interiéri je umiestnených stupňovito nad sebou osem nádrží z dreva s dvojitým dnom, aby soľanka nepresa- kovala do pôdy. Zásobníky boli napájané systémom dre- vených potrubí, ktorým surovina pritekala zo zbernej nádrže neďaleho šachty Leopold. Z najnižšej nádrže sa soľanka zvádzala do predhrievacej, potom odparovacej panvy. V nej sa varila a odparovaním vznikala soľ.
VARŇA FRANTIŠEK
Tu sa zo soľanky odpadovaním získavala kryštalická soľ. Spočiatku fungovali dve varne, František a Ferdinand, ktorá ale v roku 1931 vyhorela a už ju neobnovili.
Budova sa v pôvodnej podobe nezachovala. Viackrát ju prestavali a menilo sa aj technic- ké vybavenie, čo zväčša súviselo práve s požiarmi.
KOMORE (SKLAD SOLI )
Pracovníci tu privážali soľ na drevených vozíkoch cez zastrešenú chodbičku. Od polovice 16. storočia, kedy spustili prevádzku soľnej bane sa vzhľad budovy zmenil niekoľko krát. Po poslednom požiari v roku 1986 sklad pripomínal ruinu, až do roku 2016, kedy prešiel komplet- nou rekonštrukciou a dnes slúži na spoločensko-kultúrne akcie.
KLOPAČKA
V období budovania soľnej bane plnila funkciu strážnej veže. Neskôr z nej oznamovali dohodnutými signálmi za- čiatok a koniec pracovnej doby, nebezpečenstvo požiaru alebo baníkom klopali pri pohrebných obradoch.
Stavba má rustikálny charakter. Drevený kváder kon- trastuje so strechou cibuľovitého tvaru. Keď začiatkom 20. storočia prestala plniť svoju funkciu prestavali ju na zvonicu.
pohľad na varňu František
12
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek história solivaru
SOLIVAR PRI PREŠOVE (starý Solivar)
Národná kultúrna pamiatka, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je to unikátny komplex technic- kých objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky (slanej vody), pochádzajúci zo 17. storočia. Celý areál tvorí až 17 zachovaných ob- jektov, vrátane kostola a dvoch kaplniek. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli, ko- váčske dielne a klopačka.
Ťažba soli prebiehala spočiatku v „jame“ Leopold, nazývanej aj Ci- sárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťa- žená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získavať zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní.
mapa zaznačujúca lokalitu starého Solivaru a prepojenie zemných vrtov soľankovodom s Novým Solivarom
SOLIVAR
Je mestská časť Prešova od roku 1970. Predtým sa vyvýjal ako tri nezávislé obce Soľná Baňa, Soľnohrad a Šváby. Má vlastnú históriu spojenú s ťažbou soli v tomto regióne, z čoho vychádza aj jeho po- menovanie Solivar.
HISTORICKÉ MÍĽNIKY
1223 kráľ Belo IV. daroval Sópotok (Soľný potok) spolu so Soľným hradom Bohumilovi a Hermanovi Chypkáczym
1570 od tohoto roku sa začína objavovať názov Soľná baňa 1571 začiatok hĺbenia Cisárskej šachty (155 m)
1572 začiatok hlbinnej ťažby soli
1674 stavba jednopodlažnej barokovej budovy skladu a budovy gápľa, ktorý bol postavený nad šachtou Cisáraska
1752 zmena technológie dobývania po zatopení baní 1800 výstavba varne František
1806 výstavba druhej varne Ferdinand
1918 začiatok tretieho obdobia ťažby soli – varenie soli 1924 ukončenie práce v starých solivaroch
1925 uvedenie do prevádzky nového vákuového solivaru Prezi- dent Masaryk
1946 prechod na novú technológiu lúhovania vrtov z povrchu 1970 vyhlásenie starých objektov solivaru za národnú kultúrnu pamiatku
2009 v júni je vyhlásený konkurz na firmu SOLIVARY a.s. Prešov, po 439 rokoch je ukončená ťažba na ložisku Soľná baňa 2010 riešia sa problémy s výtokmi soľanky v priestore Soľná baňa 2016 rekonštrukcia solivaru
13
História Nového Solivaru
Zvyšujúci dopyt po soli neustále nútil vedenie závodu zaoberať sa otázkou zvyšovania kapacity produkcie. Po márnych poku- soch modernizácie starého solivaru, kde sa produkcia dostala na číslo 6000 ton ročne, začína v roku 1921 výstavba nového štátneho solivaru s názvom „Prezident Masaryk“. Výstavba fab- riky trvala 4 roky a realizovala ju firma Daněk a spol. v Prahe - Karlíne podľa projektu firmy Breitfeld. Závod bol spustený do prevádzky 7. marca 1925.
Technologické zariadenie pozostávalo z troch vákuových odpa- riek, sušiaceho valcového bubna a baliarňou soli na 50 kg vre- cia a balíčkovanie soli do sáčkov o váhe 1 kg. Kapacita výroby bola stanovená na 12 000 ton jedlej soli ročne v 24 hodinovej prevádzke.
1925 -1945
Výroba v oboch solivaroch však stále nepokrývala celú spotre- bu soli na Slovensku, a tak bola dopĺňaná dovozom kamennej soli z Marmarošskej Solotviny. Do Prešova sa dovážala znečis- tená, ktorá sa následne v lúhovni rozpúšťala v sladkej vode a po úprave sa spracovávala na vákuovú soľ.
1945-1989
Nastáva rozvoj výroby soli. V roku 1957 nastáva rekonštrukcia Solivaru, kedy je nahradený parný stroj výkonnou elektrickou turbínou na výkon 1 MW/h. Zvýšenie produkcie podporilo aj zmechanizované balíčkovanie soli. Celkovým prínosom tých- to opatrení bolo zvýšenie kapacity na 24 000 ton soli ročne, ktorým neskorším zvyšovaním intenzity ešte stúpli na 45 000 ton.
V rámci automatizácie v roku 1980 závod realizoval nákladku soli do vagónov na paletách. Zakúpený bol nový plnoautomat na balíčkovanie 1 kg soli a zautomatizovaná a skompletovaná bola aj linka na balenie 50 kg vriec soli.
Nedostatočné množstvo soľankových nádrží bolo vyriešené montážou nových nádrží z antikorózneho materiálu o objeme 500m3. Stavebnými úpravami sušiarne sa rozptyl prachu úplne eliminoval.
1989-1995
Po zmene politicko-ekonomickej situácie bola založená akciová spoločnosť SOLIVARY Prešov s 51% v správe Fondu národného majetku. Základnou zmenou bolo nahradenie opotrebovaného výrobného zariadenia novou progresívnou technológiou a pre- bytok výroby soli bol riešený umiestnením výrobkov na zahra- ničnom trhu.
Vypísaním konkurzu a postavením budovy s novou technoló- giou výroby sa zmenil princíp výroby soli na termokompresný, ktorý priniesol ďalší nárast výroby, zníženie počtu pracovníkov z 304 na 240 a spotreby tepla o 40%. Znížené bolo aj vypúšťanie škodlivých emisií do ovzdušia a vypúšťanie odpadových tech- nologických vôd do priľahlého potoka Sekčov.
Výroba sa vyšplhala na 90 000 ton soli ročne a vďaka zahranič- ným kontraktom sa prešovská soľ dostala do Česka, Slovinska, Chorvátska, Maďarska, Nemecka a Francúzska. Prepravu zabez- pečovala železničná preprava s dennou potrebou 20 vozových jednotiek .
Komín nachádzajúci sa v areáli sa musel v roku 1994 znížiť o šesť polí, pretože bol staticky narušený.
1995-2009
Neustále zvyšovanie cien vstupných energií viedlo k finančnej náročnosti výroby. Závod bol nútený hľadať lacnejšie energetic- ké zdroje, modernizovať výrobu a v neposlednom rade zefektív- niť získavanie suroviny. Dôležitú úlohu zohralo rozhodovanie a následné kroky k vybudovaniu nového závodu v Zbudzi pri Mi- chalovciach.
Viedlo to k jeho finančnej neschopnosti a následnému krachu.
Vzniknutá situácia zlou investíciou viedla k tomu, že sa Solivary a.s. Prešov dostali do konkurzu. V sobotu 16. mája 2009 bol závod definitívne uzavretý.
Ťažba soli v Solivare je v súčasnosti ukončená. Z výrobného zá- vodu v Prešove boli demontované a odvezené technologické zariadenia, ktoré ešte bolo možné použiť a ostatné technolo- gické časti a konštrukcie boli zlikvidované. Aj z tohto dôvodu je obnovenie výroby soli v tomto závode viac ako nepravdepo- dobné. Prázdne budovy ako torzo mementa histórie však ešte stoja.
pozvánka na otvorenie Nového závodu Prezident Masaryk
logo SOLIVARY a. s.
NOVÝ SOLIVAR
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek história Nového Solivaru
14
1950 1970 2018
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek história Nového Solivaru
15
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek fotografie areálu 16
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek fotografie jednotlivých budov 17
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek axonometria - búrané hmoty
garáž
administratívna budova*
zváračská dielňa
náraďovňa
mechanizačná dielňa*
sklad paliet*
elektroúdržba*
baliareň 1 kg soli sklad
vrátnica
sušiareň
nová kotolňa komín*
nový sklad MTZ
úpravňa soli*
varňa*
zasadačka
výrobňa čistej soli
baliareň 25 kg a 50 kg soli*
laboratórium / šatne*
SÚČASNÝ STAV
* pamiatkovo chránený objekt
šatne*
18
PONECHANÉ HMOTY
niektoré steny, a konštrukcie ako torzá času pamiatkovo chránené objekty
BÚRANÉ HMOTY
sú buď v zlom technickom stave, alebo už sú ruinami
sú prístavbami k pamiatkovo chráneným objektom bez valnej architektonickej kvality
NOVÉ HMOTY GALÉRIA STREŠNÝ BAR
VONKAJŠIA KRYTÁ TRŽNICA ZASTÁVKA MHD
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek axonometria - búrané vs. nové hmoty
NÁVRH
19
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek axonometria - nové hmoty
BUDÚCI STAV
vonkajšia tržnica
mliečny bar
tržnica
bistro
galéria
ateliéry / dielne
komín
skatepark
posilovňa / squash
zastávka MHD coworking
hostel
vrátnica / kaviareň hala
verejné wc
byty
20
bar
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek parter - búrané vs. nové
GSEducationalVersion
nové dispozície zachovávané dispozície
búrané dispozície
búrané hmoty 1:500
0 5 10 25 m
21
verejná zeleň súkromná zeleň mlat
betón tehla
drevená terasa cyklocesta vodná plocha hlavné vstupy LEGENDA
1:500
0 5 10 25 m
22
Čo sa týka areálu, predstavujem si ho otvoriť mestu, aby to už nebol uzavretý komplex, ale ako reálna súčasť mesta s verejným osvetlením, ulicami lavičkami a košmi. Plot by sa mohol odstrániť a umožniť tak ľuďom skracovať si cestu skrz pozemok Solivaru, kde v strete s mladými a kreatívnymi ľuďm tiež pocíti inšpiráciu a na chvíľu sa stane súčasťou ich sveta.
V podstate sa ale atmosféra areálu mení len minimálne. Po od- stránení niektorých budov, kde sa nám zostávajúce budovy pre- svetlia, je na ich mieste terasa, betónová plocha, zelený pás ale- bo dvor. Na mieste bývalej kotolne je ponechané torzo dvoch fasád, ktoré kríži cyklotrasa a vyrastá tu skatepark v kontakte s komínom.
Kompozícia budov sa ale mení z dvoch pásov zástavby na jednot- livé objekty, ktoré ako huby vyrastajú z podložky zelenej trávy, tehlovej dažby z vodnej plochy alebo z betónovej podložky, kaž- dý jeden zvlášť. V kontrastne s týmito materiámi pôsobia tehlové fasády dôležitejšie.
Základným povrchom v areáli je mlat, krížený betónovými chod- níkmi v rovnakom farebnom tóne. Z mlatu občas vyrastie strom, občas sa zasadia bylinky a občas lavička.
Po odstránení nádrží na soľanku vzniká v areáli betónové koryto, ktoré po naplnení vodou oživí priestor vodnou plochou, na kto- rej bude možné nainštalovať fontánu, poprípade umelecké diela.
Odrážať sa v nej budú okolité budovy.
Hlavné vstupy zostávajú z hlavnej ulice, ale aby sa oživil aj prie- stor medzi budovami, vedľajšie vstupy a prístupy na terasy sú zväčša tu. Rozdeľuje to pocitovo priestor na hlavný (verejný) v smere sever - juh a vedľajší (poloverejný) na východ - západ.
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek legenda
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek situácia parteru 23
verejná zeleň súkromná zeleň nespevnené chodníky spevnené chodníky verejné komunikácie parkovisko cyklocesta železničná trať vodná plocha LEGENDA
1:2000
0 20 40 100 m
24
Za areálom Nového Solivaru sa ukrývajú bývalé kalové polia. Dnes už len prázdne betónové nádrže popri rieke Sekčov by mohli byť naplnené vodou a stať sa tak súčasťou nového mestského parku, ktorý má byť v meste vybudovaný. Jeho začiatok by mal byť o pár kilometrov na sever po rieke a areál Solivaru by mohol byť jeho ukončením. Viem si to predstaviť ako park anglického typu s veľkými trávnikmi pre piknik, s lodičkami na vode, s prístupom dolu k rieke, ktorý pretína cyklotrasa tiahnuca sa od severu na juh skrz celé mesto.
Ak sa človek vyberie po tejto cyklotrase ponúka mu to viacero atmosfér. Občas prechádza popri nádržiach s vodou, potom sa mu výhľad uzavrie, potom zasa otvorí, tak prechádza popri ma- lom plote, ktorý slúži ako lavička a pocitovo oddeľuje súkromný pozemok s verejným, až sa nakoniec plynule dostane do areálu solivaru, kde sa v zrkadlovej fasáde galérie na chvíľu odrazí jeho vlastný odraz. Potom sa už len dostane na dotyk so starou pone- chanou stenou, ktorá tu ako torzo ostala, prejde skrz ňu a je von.
AREÁL
Areál Nového Solivaru je pamiatkovo chránený. Je situovaný a ohraničený viacerými limitmi. Leží na hlavnej ceste smerom do Košíc a na diaľnicu D1, naproti je železnica zo západnej strany a zo strany východnej tečie rieka Sekčov. Nachádza sa v blízkosti nákupnej zóny. Tu vzniká potreba záchytného parkoviska, kde budú vysadené stromy v rastri a poskytnú tak tieň v horúcich mesiacoch. Vstup na parkovisko je zo severnej strany a leží na hra- nici areálu. Kapacita je viac ako 200 vozidiel. Bude slúžiť čiastočne návstevníkom mestského parku, pracujúcim v areáli Solivaru a tak isto pre návštevníkov mesta. Tu si môžu odparkovať automobil a do centra mesta pokračovať mestskou hromadnou dopravou.
Ďalší smer prúdenia ľudí je so strany od rieky Sekčov, ktorú lemuje nová cyklotrasa napojená na existujúcu sieť mestských cyklochodníkov. Tu sa areál po odstránení bariéry vysokého plo- tu otvára do prírody. Nastáva tak tesný kontakt s brehom rieky s výhľadom do novovzniknutého mestského parku a pásu zelene.
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek legenda
WDFGR WDFGR
DW
FRG
WDFGR
GSEducationalVersion
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek situácia okolia
ul. Košická
<- centrum mesta Košice ->
ul. Soliv arská
Soliv ar, Sek
čov ->
Sek čov ->
<- Soľn ý pot
ok
25
26
SPRIEVODNÁ SPRÁVA VRÁTNICA
Zo strany od hlavnej cesty sa areál otvára verejnosti, tým pádom nemá presne určené vstupy. Hlavný smer prúdenia pohybu je ale od Košickej ulice, ktorá bude lemovaná stromami ako pokračova- nie stávajúceho stromoradia smerom z centra mesta. Stromora- die je prerušené na mieste novej autobusovej zastávky, ktorá zá- roveň slúži ako portál do areálu. Pri nej je budova vrátnice, ktorá má zo severnej strany vlastný vstup pre stážnu službu a zo strany východnej vstup do malej kaviarne, ktorá bude slúžiť pracujúcim v areáli ako aj čakajúcim na zastávke.
VONKAJŠIA TRŽNICA
Súčasná mestská tržnica sa nachádza na okraji centra mesta. Žiaľ na jej mieste dnes vzniká nákupné centrum, a tak vytváram v areáli pre ňu vyhradený nový priestor. Tržnica je ohraničená z čas- ti pôvodným múrom a z časti novou betónovou stenou pod výšku očí a jej obvod je zastrešený plechovými prístreškami.
MLIEČNY BAR
Hranica tržnice sa drží existujúcej budovy zasadačky, ktorej funkcia bude zmenená na mliečny bar, poprípade istý typ občerstvenia. V návrhu pridávam dve nové okná pre lepšie vizuálne prepojenie s okolím. Z obidvoch strán bude pred vstupom malá drevená terasa na vonkajšie sedenie. Vzniká tak živá atmosféra, keď pri posedení na terase človek zažíva ruch tržnice a stáva sa tak jeho aktívnou súčasťou.
TRŽNICA
Potreba novej tržnice je známa. Na hranici vonkajšej tržnice, ktorá bude fungovať predovšetkým cez víkend stojí bývalý sklad paliet. Pôvodne dva samostatné sklady sa v minulosti prepojili jednou strechou a tak vznikol zaujímavý otvorený priestor, vhod- ný ako food market s celoročnou prevádzkou. Na 1. NP je časť vyhradená na sedenie a po obvode tržnice sú predajné kóje. Na druhom (otvorenom) podlaží može byť ďalší priestor, napríklad na jednorázové predajné akcie.
VEREJNÉ WC
Naproti budove tržnice úpravou dispozícií mením funkciu býva- lých šatní pre zamestnancov na verejné toalety so samostatnými vstupmi.
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek sprievodná správa
BISTRO
Na druhej strane tržnice vzniká zbúraním náraďovne intímny dvorček. Slúži ako vonkajšia časť bistra, ktoré sa bude otvárať na obidve strany. Bývala mechanizačná dielňa s otvorenou dispozí- ciou má zaujímavú strešnú konšrukciu so svetlíkom, preto je vhod- né ponechať jej dispozíciu čo najviac otvorenú. V strede priestoru vzniká bar, ktorý môže pokračovať v prevádzke aj vo večerných hodinách.
GALÉRIA
Nový objem priamo pripojený na bistro má dve hlavné časti. Pr- vou je presklenné átrium, po obvode ktorého sa tiahne vnútor- ná chodba spájajúca bistro na jednej strane a vstup do galérie s malou predajňou kníh a šatňou na strane druhej. Tu si návštevník galérie odloží veci a vydá sa úzkou chodbou do betónového tubu- su, ktorý tvorí druhú časť galérie, ako hlavný výstavný priestor.
Betónový tubus je otvorený po celej výške. Po jeho obvode sú namontované lávky, po ktorých sa návštevník pohybuje po výstavnom priestore až na najvyšší level. Tu prichádza do kontak- tu s konštrukciou stechy, ktorú tvorí priestorový príhradový rošt, ako odkaz na budovy v areáli. Po obvode strechy je svetlík, ktorý vpúšťa do interiéru konštanté denné svetlo.
Z galérie vedie ponad areál lávka, ktorá ju spojuje s ateliérmi a dielňami v druhej rade zástavby.
DIELNE
Bývalá varňa soli poskytuje ideálne otvorené priestory pre ateliéry a prenajímateľné dielne v parteri. Tie sa môžu ako garáže využívať podľa potreby, či už ako skúšobne pre hudobné kapely, dielne pre kutilov alebo priestor pre začínajúcich podnikateľov - startupistov. Ich otvorením vzniká v parteri živý pracovný ruch prechádzajúci do exteriéru, ako pokračovanie ruchu výroby z mi- nulosti.
Na horných podlažiach je otvorený ateliér pre umelcov, ktoré sa dajú využívať krátkodobo pre poriadanie workshopov alebo trva- lo pre umelecké školy. Na strechce varne je nový strešný bar s výhľadom na prešovskú Kalváriu a do okolitej prírody. Prístup do neho je z vyhliadkovej veže, ktorá v sebe obsahuje schodisko a výťah.
V druhej časti budovy, v bývalej výrobni čistej soli by mohla byť zriadená posilovňa a squashové kurty, ako súčasť coworkingu na odreagovanie po namáhavej práci.
COWORKING
Z ateliéru je skrz vežu napojená druhá lávka na budovu bývalej baliarne. Tá prepojuje jednotlivé budovy v charaktere pôvodnej industriálnej atmosféry.
Dostávame sa tak do časti coworkingu, ako súčasného trendu života v pracovnom kolektíve rôznych povolaní, ktoré sa navzá- jom môžu pozitívne ovplyvňovať. Vznikajú tu dve horné podlažia prenajímateľných stolov s kapacitou cca 70 miest. Zachováva sa tak permanentné celodenné použíanie budovy.
V parteri coworkingu sú spoločné priestory: kuchynka, herňa, zasadačky, oddychová časť a recepcia. Tu sa prepája celý parter dohromady spolu z hostelom skrz vnútorné otvorené átrium.
Prvá časť bývalej baliarne bola totiž postavená skôr, ako jej ná- sledná prístavba, má inú výšku podlaží a konštrukčný systém. Z tohto dôvodu to funkčne zachovávam oddelené aj naďalej. Hostel obsahuje dve podlažia izieb s 2-4 lôžkami.
V bývalej administratívnej budove vzniknú 4 byty so samostatným vstupom.
Posledné pôvodné podlažie baliarne ruším. Vzniká tu pobyto- vá strecha, ktorá bude slúžiť pre hostí hostelu a zamestnancov coworkingu dohromady. Odstránením strešnej konštrukcie a po- nechaním fasád a nosnej konštrukcie tak vzniká pocit spojenia interiéru s exteriérom.
HALA
Bývalá úpravňa soľanky sa nachádza na okraji areáu. Táto budo- va bez výraznejšej dispozície poskytuje veľký otvorený priestor, ideálny na usporadúvanie koncertov a kultúrnych akcií, festiva- lov, konferencií, plesov, atď. Vznikne tak kultúrny stánok, ktorý pojme aj väčšiu kapacitu návštevníkov, s možnosťou otvorenia a rozptýlenia sa aj do vonkajších priestorov.
Lokalita areálu na okraji mesta v uzavretom priestore je vhodná na usporiadanie väčších hlasitých akcií a zároveň blízkosť autobu- sovej a železničnej stanice v pešej dostupnosti vyrieši problém s veľkým presunom ľudí, napríklad po koncertoch. Druhou možnos- ťou je ubytovanie v navrhovanom hosteli.
GSEducationalVersion
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek axonometria
27
1. NP
1.01 vrátnica 1.02 toalety 1.03 kaviareň
1.02 1.01 1.02
VRÁTNICA / KAVIAREŇ
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh vrátnica / kaviareň
1:250
0 2,5 5 12,5 m
28
1.02 1.01
1. NP
1.01 mliečny bar 1.02 zázemie MLIEČNY BAR
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh mliečny bar
1:250
0 2,5 5 12,5 m
29
1. NP
1.01 sklad
1.02 predajné miesta 1.03 technická miestnosť 1.04 priestor tržnice
1. NP
1.01 wc pánske / dámske 1.02 wc invalid
1.03 sklad
2. NP
2.01 otvorené poschodie
1.01 1.02 1.03
1.04
2.01
1.01
1.03 1.02
TRŽNICA
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh tržnica - pôdorys
1:250
0 2,5 5 12,5 m
30
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh tržnica - axonometria 31
1.NP
1.01 zázemie 1.02 sklad
1.03 technická miestnosť 1.04 bistro
1.05 sklad
1.06 zásobovanie
1. NP
1.01 wc pánske / dámske 1.02 sklad
1.03 wc invalid
1.04 výstavný priestor 1.05 bookshop
1.06 šatňa
2. NP
2.01 výstavný tubus
1.01 1.02
1.04 1.05 1.06
1.03 1.01 1.02 1.03 1.04
1.06 1.05
2.01
BISTRO / GALÉRIA
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh geléria / bistro - pôdorys
1:250
0 2,5 5 12,5 m
32
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh geléria / bistro - axonometria 33
TECHNICKÁ SPRÁVA
Základy
Ide o nepodpivničený objekt v relativnej blízkosti vodné- ho toku. Základy sú tvorené základovými pásmi o výške min. 1,2 m poprípade do nezámrznej hĺbky.
Zvislé konštrukcie
Konštrukčný systém je prevažne stenový z monolitického betónu.
Vodorovné konštrukcie
Sú tvorené oceľovými nosníkmi tvaru I, na ktoré sú kotvené podlahové rošty.
Strecha
Strešná konštrukcia je riešená ako priestorová priehra- dová deska, na ktorej sú zavesené vodorovné konštruk- cie (lávky). Strecha je z časti plná a z časti presklenná ako svetlík. Je zospádovaná 3 % od stredu k obvodu a tak smerom k východnej fasáde. kde je odkvapom zvedená dolu.
Časť strechy je vegetačná položená na trapézovom ple- chu.
TZBBudova je napojená na verejný mestský vodovod a ply- novod skrz vedľajšiu budovu, kde je aj technická miest- nosť, pre potreby vzduchotechniky.
Topenie je riešené podlahovým vykurovaním napojeným na tepelné čerpadlo. Do väčšiny časti budovy je zavede- ná vzduchotechnika pre zaistenie príjemnej klímy.
Tienenie
Je čiastočne vyriešené povrchom sklenenej fasády, ktorá má zrkadlový odraz, čiastočne vnútornými screenovými roletami. Na strechce sú namontované vonkajšie rolety, ktoré automaticky udržia konzistentné svetlo v galérii.
1. Urbanscape zelený rozchodníkový koberec Sedum-mix
2. Urbanscape Green Roll nasákavý substrát z kamennej vlny 40 mm 3. Urbanscape drenáža a retenčná fólia 25 mm
4. Urbanscape ochranná fólia proti prerastaniu korienkov 5. strešná hydroizolačná fólia
6. tepelne - izolačná vrstva z minerálnej vlny Knauf Insulation SmartRoof Top (spádové desky) 7. tepelne - izolačná vrstva z minerálnej vlny Knauf Insulation SmartRoof Thermal
8. hliníkový ukončovací L profil 9. parotesná zábrana
10. nosná stropná konštrukcia z trapézových plechov 11. mechanické kotvenie - s teleskopom
12. kačírek frakcie 16/32
Vegetačná strecha Urbanscape - Knauf insulation - na trapézovom plechu Systém zelenej strechy bez zvýšených nárokov na statiku a údržbu
DETAIL
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh geléria / bistro - detail
34
2 3 1
6 7
10 11
9 8
5 12
4
1:20
0 20 40 100 cm
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh geléria / bistro - konštrukčná schéma
stropná betónová deska s odtokom vody
priestorový príhradový rošt
oceľové tiahla
podlahový rošt kotvený do steny
betónový tubus
betónové nosné steny
oceľová strešná konštrukcia
oceľové stĺpky
betónová deska na základových pásoch
35
1.NP
1.01 priestor na akcie / koncerty 1.02 foyer s prístupom na terasu 1.03 wc pánske / dámske
1.04 wc invalid 1.05 schodisko 1.06 šatňa
2.NP
2.01 skúšobňa 2.02 schodisko 2.03 zázemie
3.NP
3.01 wc pánske / dámske 3.02 wc invalid
3.03 schodisko 3.04 zázemie
1.01
1.02
1.03 1.04
1.06
1.05 2.01 2.02
2.03
3.01 3.02
3.03
3.04
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh hala - pôdorys
HALA
1:250
0 2,5 5 12,5 m
36
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh hala - axonometria 37
1.08 herňa 1.09 toalety 1.10 toalety 1.11 ekonomat 1.12 recepcia hostela 1.13 recpcia coworkingu 1.14 schodisko
1.15 schodisko 1.NP
1.01 schodisko
1.02 kuchynka s relax zónou na medzipodlaží 1.03 spoločná kuchyňa s relax
zónou na medzipodlaží 1.04 meeting room
1.05 schodisko 1.06 meeting room 1.07 odpočinkový kútik
2.NP
2.01 schodisko 2.02 byt 2+kk 2.03 byt 2+kk 2.04 hostelová izba 2.05 schodisko 2.06 chill zóna
s prístupom na terasu
3.NP
3.01 schodisko 3.02 byt 2+kk 3.03 byt 2+kk 3.04 hostelová izba
3.05 schodisko s výstupom na strešnú terasu
DW F
RG
DW F
RG RG DW F
DW
F RG
1.02
1.04
1.01
1.03
1.05 1.06
1.07 1.08
1.09 1.10
1.12 1.13
1.14 1.15
1.10 1.11
2.02
2.04
2.01
2.03
2.05 2.06
2.07
2.08
2.09 2.11 2.10
3.02
3.04
3.01
3.03
3.05 3.06
3.07
3.08
3.09 3.11 3.10
COWORKING / HOSTEL
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh coworking / hostel - pôdorys
2.07 coworking kóje 2.08 šatňa a toalety 2.09 schodisko 2.10 schodisko 2.11 terasa
3.06 meeting room 3.07 coworking kóje 3.08 šatňa a toalety 3.09 schodisko 3.10 schodisko 3.11 terasa
1:250
0 2,5 5 12,5 m
38
DW F RG
DW F
RG RGDW F
DW
F RG
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh coworking / hostel - axonometria
39
WDGR
WDGR
1. NP
1.01 schodisko
1.02 prenajímateľné garáže 1.03 technická miestnosť 1.04 kuchynka
1.05 šatne / toalety 1.06 kurty na squash 1.07 schodisko
1.01
1.02
1.03 1.04
1.05 1.06
1.07
2.01
2.02
2.03 2.04
2.05
2.06
3.01
3.02
3.04
3.05 3.03
4.01
4.02
5.01 5.03 5.04 5.05
5.02 6.01
2. NP
2.01 schodisko 2.02 skúšobne 2.03 toalety 2.04 kuchynka 2.05 menšia sála 2.06 schodisko
3. NP
3.01 schodisko 3.02 ateliér 3.03 toalety 3.04 väčšia sála 3.05 schodisko
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh dielne, ateliér - pôdorys
4. NP
4.01 schodisko 4.02 ateliéry
5. NP
5.01 schodisko 5.02 strešný bar 5.03 toalety 5.04 zázemie 5.05 fajčiarska časť
6. NP
6.01 schodisko COWORKING / HOSTEL
1:250
0 2,5 5 12,5 m
40
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek návrh/ dielne - axonometria
WDGR
WDGR
41
42
BILANCIE PLÔCH
celková rozloha riešeného územia 1,181 km2 (areál Solivaru + park + priestor
pre potenciálnu zástavbu + parking)
záchytné parkovisko 6 220 m2
224 parkovacích miest
rozloha areálu Nového Solivaru 21 454 m2
vonkajšie verejné priestory 17 448 m2 z toho zastavaná plocha 4 006 m2
01 - mliečny bar 178 m2
02 - tržnica 601 m2
03 - verejné wc 133 m2
04 - bistro 225 m2
05 - galéria 600 m2
04 - hala 610 m2
05 - hostel / coworking 970 m2
06 - dielne 593 m2
07 - vrátnica 96 m2
FUNKČNÉ VYUŽITIE PLÔCH
bývanie (dočasné) 1 353 m2
4x byt 2+kk 6x 2 lôžková izba
6x 4 lôžková izba 36 lôžok
prenájom 791 m2
17 kójí
coworking 1 385 m2
cca 70 prac. miest
umenie 940 m2
kultúra 950 m2
služby + verejné wc 1 637 m2
z toho krytá tržnica 16+12 kójí
vonkajšia tržnica 30 kójí
šport (kryté priestory) 635 m2 vonkajšie športoviská 1 060 m2
�port
ateli�ry/dielne
gal�ria kult�ra b�vanie coworking slu�bygastro služby
coworking bývanie kultúra galéria
ateliéry / diene
šport
vrátnica verejné wc bistro
ateli�ry/dielne gal�ria
tr�nica hala
coworking/hostel coworking / hostel
hala
tržnica galéria prenájom
bistro
mliečny bar
verejné wc vrátnica TECHNICKÁ SPRÁVA
STAVEBNÝ PRIESKUM
Historické budovy pochádzajú z roku 1925 a plnili predovšetkým výrobnú a skladovú funkciu. Odvtedy prešli viacerými stavebnými a technologickými úpra- vami. V najväčšej budove, bývalej baliarne, vieme povedať, že ide o betónový domurovaný skelet systé- mu Hennebique, pre tú dobu typický.
v 50. rokoch bol k tejto budove pristavaný ďalší objekt s iným konštrukčným systémom a inou výškou podlažia.
Niektoré časti areálu sú v dezolátnom a staticky ne- vyhovujúcom stave. Preto je potrebné na začiatku previesť komplexný stavebno-technologický prie- skum a overiť stav konštrukcií. Ďalej je treba odstrá- niť náletovú zeleň, a prebytočnú vlhkosť v objektoch.
Keďže ide o budovy bývalého solivaru je potrebné zaistiť kontrolu zasolenia stien budovy a následne podniknúť kroky na jeho odstránenie.
Tak isto je treba u všetkých budov skontrolovať stav strešnej konštrukcie.Prevažne ide o trapézový plech pripevnený na konštrukciu tvorenú z príhradových nosníkov. Na ošetrenú konštrukciu sa namontuje nový strešný plášť.
U budov je nutná výmena okien alebo sklenených tabúľ väčšiny otvorov.
TZB
Jednotlivé domy budú vytápané radiátormi alebo podlahovým vykurovaním a vetrané prevažne okna- mi. V priestoroch kde to nie je možné, napríklad v galérii je zavedená vzduchotechnika.
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek bilancia plôch a technická správa
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek pozdĺžne rezy územím43 1:500
0 5 10 25 m
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek priečne rezy územím 1:500
0 5 10 25 m
44
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek priečne rezy územím 1:500
0 5 10 25 m
45
46
GSEducationalVersion
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek GSEducationalVersion pozdĺžne rezy územím
GSEducationalVersion
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek pozdĺžne rezy územím47 SOLIVARY PREŠOV
1:500
0 5 10 25 m
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia exteriéru - nočný pohľad na vstup do areálu48
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia exteriéru - pohľad na galériu49
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia interiéru - pohľad na strešnú konštrukciu v galérii50
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia interiéru - interiér výstavného priestoru51
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia exteriéru - verejný priestor pred galériou52
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia interiéru - ateliér v bývalej varni 53
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia exteriéru - príklad prístupu k fasáde54
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek vizualizácia exteriéru - koridor v coworkingu55
56
POĎAKOVANIE
Rád by som sa poďakoval za ochotu a čas strávený nad mojou diplomovou prácou týmto ľuďom:
Odborné konzultácie
prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek /vedúcí práce/
Ing. arch. Dana Raková doc. Ing. Eva Burgetová, CSc.
Ing. Martin Vlček Ing. Vladislav Bureš Oponent
akad. arch. Karol Gregor
Ďalej ďakujem svojej rodine a priateľom za pomoc, dobré rady a podporu
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek poďakovanie57
58
INTERNETOVÉ ZDROJE
https://www.muzeum.sk/solivar-v-presove.html http://www.pamiatky.sk
https://slovak.statistics.sk http://webgis.presov.sk
https://www.knaufinsulation.cz PUBLIKÁCIE
ŠEBEJOVÁ, K. - CAPEK, S. - BEŇOVÁ, J. 2018. ta take mes- to. vyd. Mgr. art. Kristína Šebejová , Prešov. 2018. 229 s.
ISBN 978-80-973064-0-3
ČIERNE DIERY. 2018. Technické pamiatky Prešova (ilu- strovaná mapa technických pamiatok)
FOTOGRAFIE A PODKADY
Slovenské technické múzeum - Solivar v Prešove Štátny archív v Prešove
Krajský pamiatkový úrad v Prešove AIS-PO s.r.o., Prešov
Nový Solivar // Diplomová práca // bc. Patrik Kovaľ // FUA TUL // Vedúci práce: prof. Ing. arch. Zdeněk Fránek zdroje59
60
