Poďakovani
Poďakovanie
Rada by som sa po akovala mojim rodičom za možnosť a podporu pri štúdiu na tejto škole. Po akovanie patrí taktiež Ing. Alene Frydrychovej, vedúcej bakalárskej práce, za jej odborné vedenie, rady a konzultácie po celú dobu tvorby praktickej a teoretickej časti práce, za rady pri využití materiálu k spracovaniu mojej bakalárskej práce.
Abstrakt
Tato bakalá ská práce se zabývá p írodnimi povrchy živočichů, rostlin a hornin.
Vybrané p íklady povrchů jsou v této práci definované. Součastí práce je zmínka o historii pletení, o vzniku a funkci ponča. Zárove seznamuje s materiálem, programovaním a pletacím strojem, na kterém byla zhotovena praktická část bakalá ské práce. Byly zhotoveny vzorečky jednotlivých vybraných typů p írodních povrchů v různé barevnosti a kombinaci struktur, taktéž jejich záznam v patronovacím systému.
Závěrečná část p edkládá zpracované vzory v oděvu a jejich fotodokumentaci.
Klíčová slová
P írodné povrchy, pončo, akryl, vlna, pletenina,
Abstract
This bachelor work deals with natural surfaces of animals, plants, and rocks. These surfacesare defined in the work. A part of this work focuses on the history of knitting and on the origin of poncho. The next part, introduces the materials used, plus it offers some information on programming a knitting machine. In addition, the knitting machine which was used to create thepractical part of the bachelor work is discussed.Samples ofthe chosen types of natural surfaces in different colours and combinations of structures were created as well as their note/record in the patroning system. The final part presents theprocessed models of clothing and their photodocumentation.
Key words
Natural surfaces, poncho, acrylic, wool, knitwear
7
Obsah
1. Úvod ... 8
2. Prírodné povrchy a ich štruktúra ... 9
2.1 Funkcie prírodných povrchov ... 9
2.2 Typy prírodných povrchov ... 12
3. História pletenia ... 18
3.1 Prvé náznaky ponča ... 20
3.2 Pletacie stroje ... 22
3.3 Základné záťažné väzby ... 24
3.3.1 Jednolícna hladká väzba ... 24
3.3.2 Obojlícna hladká väzba ... 24
3.3.3 Obojrubná väzba ... 24
4. Súčasnosť a trendy ... 27
5. Materiál pre výrobu pletenin ... 28
5.1 Vlna………..29
5.2 Akryl ... 31
6. Praktická časť ... 33
6.1 Parametre stroja ... 33
6.2 Programovanie ... 34
6.3 Postup zhotovenia vzorčekov ... 36
Smreková šiška ... 36
7. Zhotovenie odevu ... 45
7.1 Návrhy ... 45
7.2 Technické nákresy ... 46
7.3 Programovanie ... 49
7.4 Fotodokumentácia ... 50
8. Prílohy ... 53
8.1 Príloha č. 1 ... 53
8.2 Príloha č. 2 ... 54
9. Záver ... 57
10. Literatúra ... 58
8
1. Úvod
Témou tejto bakalárskej práce sú prírodné povrchy a ich štruktúra ako vzor, ktoré budú následne realizované v podobe vzorníkov. K realizácii bude použitý Polyakrylnitril (PAN).
Cie om tejto bakalárskej práce je navrhnúť vzory pre dámske pletené odevy.
Prvá časť práce oboznamuje o typoch a štruktúre jednotlivých prírodných povrchov.
Popisuje vzh ad a vlastnosti vybraných typov. alšia časť sa zaoberá históriou pletenia a začiatky vzniku ponča, ako aj pletacím strojom firmy Shima seiky, na ktorom bola zrealizovaná praktická časť tejto bakalárskej práce. Opísané sú funkcie použitého stroja a jeho možnosti vzorovania.
Druhá časť práce oboznamuje s materiálom, ktorý bol použitý na zhotovenie výrobkov.
Porovnávané sú vlastnosti vlny a Polyakrylonitrilu. Praktická časť práce najskôr predstavuje počítačový program, v ktorom boli zhotovené návrhy na pletenie. Ide o program SDS-ONE Knit Paint vytvorený firmou Shima Seiky. alším bodom zadania bolo vybrať najzaujímavejšie vzory a použiť ich na odeve. Záverečná časť obsahuje preh ad všetkých zhotovených vzorčekov.
9
2. Prírodné povrchy a ich štruktúra 2.1 Funkcie prírodných povrchov
Povrchy prírodných materiálov predstavujú rozhranie medzi živým organizmom a prostredím, pričom majú rôzne funkcie. Obmedzujú rozmery, často dávajú tvar organizmom a zaobstarávajú mechanickú stabilitu tiel. Poskytujú bariéru voči suchému, vlhkému, studenému alebo horúcemu prostrediu. Rôzne špecializované povrchy so špecifickou štruktúrou sú časťami mechanických a chemických receptorov. Sfarbenie a rôzne chemické zloženie povrchov sú dôležité pre ich funkcie.Medzi najznámejšie bionické princípy, ktoré sa v súčasnosti využívajú v rôznych odvetviach patria: lotosový efekt - samočistiaci povrch, žraločia koža - zníženie trenia a gekon efekt - systém pripev ovania. Menej známe sú širšej verejnosti bionické princípy ako napríklad princíp pestrého sfarbenia krídel motý ov, vytváranie zvuku pozorovaný u niektorých druhov hmyzu, termoregulácia a odolnosť voči zmáčaniu pomocou štetín a srsti respektíve sfarbenia a v neposlednom rade odolnosť kože ,,Jašterice púštnej“ voči oteru. Tieto, ale aj mnohé alšie prírodné systémy sú zdrojom inšpirácie pre nové technické systémy, zdrojom pre inováciu súčasných technických systémov a materiálov využívaných v rôznych odvetviach. Inteligentné prírodné povrchy však nie sú jediné čo robí prírodné systémy dokonalými. K dokonalosti prírodných systémov prispieva samozrejme ich tvar, usporiadanie a schopnosť prispôsobovať sa situácii a okoliu. Pri h adaní a riešení technických problémov v prírode, musíme analyzovať prírodné systémy komplexne, nekopírovať presne len to čo vidíme, ale inšpirovať sa aj ideami, ktoré nám poskytujú.
Prírodné povrchy sú multifunkčné, a z tohto dôvodu sú pre textil nesmierne zaujímavé.
Je dôležité poznamenať, že prírodné povrchy majú špeciálne, pre nami v súčasnosti používané materiály nedosiahnute né vlastnosti. Rastú aj bez prerušenia plnenia ich funkcie, sú schopné prispôsobovať sa okoliu a samé sa opraviť. Tieto posledné vlastnosti sú pre inžinierov, ktorí používajú neživé, teda syntetické materiály, stále nedostupné. Redukcia koeficientu trenia povrchu v hraničných vrstvách blízko povrchu tela je jedným z prispôsobení sa.
10
Kožné sekréty, poddajný materiál kože, šupiny a stupe drsnosti, môžu ovplyvniť stupe rýchlosti prúdenia, typ prúdenia a hrúbku hraničnej vrstvy okolo zvierat, ktoré sa môžu zvýšiť alebo znížiť.Poddajný materiál kože, šupiny a stupe drsnosti, môžu ovplyvniť stupe rýchlosti prúdenia. Kombinácia elastických alebo visokoelastických štruktúr v koži niektorých zvierat zapríči uje výsledok tlmenia v hraničnej vrstve.
Povrch tela delfínov pokrýva ve mi hladká a relatívne jemná koža, ktorá má dokonalý hydrodynamický tvar. Má dve základné funkcie: chrániť pred pôsobením vodných parazitov a vyrovnávať turbulencie vodného prúdu. Koža pôsobí dojmom, akoby bola z gumy. Táto poddajná vrstva kože môže v kombinácii s tukovou vrstvou tlmiť turbulenciu vo vode a pomáha tak zachovať malý odpor tela pri pohybe vo vode. Toto pasívne tlmenie je ešte doplnené aktívnou zložkou, ktorú predstavujú svaly v tukovej vrstve, ktoré môžu aktívne vyrovnávať turbulentné prúdenie, ktoré vzniká pri pohybe vo vode. Koža chrupavkovitých rýb (žralok, raja, hlavonožce) je pokrytá drobnými doštičkovými šupinkami. Základ týchto kostených šupiniek je zapustený v kolagénovej vrstve nachádzajúcej sa hlbšie v koži, označovanej ako kompaktná vrstva. Šupinky na väčšine povrchu tela rýchlo plávajúcich žralokov sú obzvlášť malé, ve mi jemné a pravidelne usporiadané pozdĺž chrbta, osi tela ( obrázok 1). Tieto drobné šupinky sa líšia rôznou ve kosťou a tvarom pod a umiestnenia na tele žraloka, ale aj samotným druhom žraloka. Šupinky na nábehových hranách a plutvách sú pevnejšie zapustené do kože a úplne hladké v porovnaní s tými, ktoré pokrývajú väčšinu tela žraloka.
Predchádzajúce štúdie potvrdili, že šupinky niektorých rýchlo plávajúcich žralokov sú pri dotyku posuvné do rôznych uhlov [1]. Navrhnutých bolo nieko ko teórií, ktoré opisujú mechanizmy na kontrolu hraničných vrstiev žraločej kože, avšak dodnes bol testovaný iba jeden. Ak šupinky zotrvávajú ploché, chrbát každej šupinky vyčnievajúci do prúdu tak v dôsledku toho pôsobí ako rebrovanie, ktorého výsledky v redukovaní turbulentného povrchového trenia sú dobre známe [2].
Využitie týchto prírodných systémov sa v súčasnej dobe využíva v leteckom a lodnom priemysle, ako aj u športového oblečenia plavcov.
11
Obr.1 Žraločia koža[3] Obr.2 Povrch listu lotosu [4]
alším nesmierne zaujímavým a v súčasnosti využívaným biologických povrchom je povrch listu lotosu, na základe ktorého bol vynájdený bionický princíp nazývaný „Lotus Effect©“ (Bar-tholott W., Neinhuis CH., 1997, University of Bonn), tzv. samočistiaci, resp. nezmáčavý povrch (obrázok 2). Povrch lotosu tvorí výstupkovitá štruktúra pokrytá kryštálmi vosku o rozmeroch 10 až 100 nm, ktorý sa skladá z dlhých uh ovodíkových reťazcov: primárneho a sekundárneho alkoholu, aldehydov a triterpenu. Tento povrch je možné pozorovať v prírode aj na mnohých alších (13 000 druhov) rastlín. Nezmáčavé povrchy je možné pozorovať aj u hmyzu, iných zvierat a vtákov, kde je nezmáčavosť zabezpečená jemným ochlpením na častiach tela, srsťou alebo perím a alších látok.
Tieto princípy si však vyžadujú osobitú pozornosť, pretože systém fungovania týchto prírodných princípov je z h adiska mikro analýzy rozdielny. Princíp samočistaceho povrchu je jednoduchý, gu ôčky vody, ktoré sa na takomto povrchu vytvárajú strhávajú so sebou nečistoty a tak zanechávajú povrch čistý. U rastlín môžeme pozorovať rôzne povrchy, ktorých zmáčanlivosť je možné vyjadriť uhlom zmáčania respektíve kontaktným uhlom kvapaliny s povrchom. V podstate ide o fyzikálny základ možného rozdelenia druhov povrchov rastlín.[4]
12
2.2 Typy prírodných povrchov
V prírode sa vyskytuje obrovské množstvo prírodných povrchov, ktoré sa delia na rastlinné, živočíšne a horninové. Rastlinné prírodné povrchy zahr ujú kôru stromov, listy, kvety a mnoho alších. Základná štruktúra a funkcie rastlinnej bunky sú dôležité pre jej rast. Pomocou receptorov vnímajú signály z okolia a majú aktívnu úlohu pri delení buniek. Ke že zelené rastliny získavajú energiu fotosyntézou zo slnečného svetla, nepotrebujú byť (na rozdiel od živočíchov) pohyblivé. alším dôsledkom je, že na rozdiel od zvierat majú takzvaný otvorený tvar, čiže sa snažia vytvoriť postupne ako rastú čo najväčší povrch na zachytenie čo najväčšieho množstva slnečnej energie, ako nap íklad Lipa malolistá (obrázok 3), ktorá dorastá do výšky 30 metrov. Kôra je hladká a sivo ružová, u starších stromov viac hnedo- sivá.
Listy má v srdcovitom tvare a sú dlhé 5 cm. Rastie v Európe, od východu až po západ.
Dalším kandidátom z rastlinnej ríše je Dub (obrázok 4). Duby sú dlhoveké, pomaly rastúce stromy. Listy sú obvykle jednoduché laločnaté, v miernom pásme väčšinou v zime opadávajú, v subtropických pásmach rastú aj stálezelené druhy. Plody duba sa nazývajú žalude.Pôvodný areál rodu zahŕ a mierne až subtropické pásmo severnej pologule. Najviac sú rozšírené v Severnej Amerike a vo východnej Ázii, menej druhov je pôvodných v Európe. Na väčšine územia Slovenskej republiky rastie dub zimný, dub letný a dub cerový. Kôra dubu môže byť hrubá a vrásnitá, ako aj jemná a hladká, v tomto prípade záleží na druhu [5].
Obr.3 Lipa malolistá [5] Obr.4 Dub [5]
13
Posledný typ z ríše rastlín je Smrek obyčajný (obrázok 5) , ihličnatý strom z če ade borovicovité. Je to najrozšírenejší strom na Slovensku. Na rozdiel od jedle bielej, ktorá má ploché a vykrojené ihlice, smrek obyčajný má hranaté a špicaté ihlice.Je to 50 – 70 metrov vysoký strom. Jeho ihlice majú dĺžku 1-1,5 cm, vyrastajú z konárika.
Šišky sú úzko kuže ovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2 – 2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrástajú na koncoch vla ajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené bu do purpurofialova alebo do zelena. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú [5].
Obr.5 Smrek obyčajný [5]
Živočíchy majú takzvaný uzavretý tvar, čiže sa snažia vytvoriť priehlbiny svojho povrchu, aby vytvorili väčšie vnútorné priestory pre reakcie, a od určitého veku prestanú rásť ako napríklad dospelý jedinec Krokodíla nílskeho (obrázok 6), ktorý meria 4 až 6 metrov a dosahuje hmotnosť okolo 750 kg. Je sfarbený olivovožltou alebo sivou farbou, žije v sladkých tropických vodách. Niektoré druhy žijú v poloslaných alebo slaných vodách, v zátokách aj v močiaroch. Žije v Afrike, Amerike, Ázii a v Austrálii..
14
Jeho kožu tvoria sčasti skostnatené rohovinové doštičky (detail v prílohe). Če usť má predĺženú a na konci sa nachádzajú nozdry. Oči a nos má umiestnené na hlave tak, aby vyčnievali z vody, ke je celé jeho telo ponorené. Je prispôsobený životu vo vode i v bahne. Svojím sfarbením splýva s bahnom a prostredím. Kožu podobnú krokodílovi má aj Varan Komodský (obrázok 7) vyskytuje sa na ostrove Komodo, ktoré je známe hlavne kvôli výskytu tohoto najväčšieho jaštera sveta. Varany dorastajú do dĺžky 3 m.
Sú zrejme pozostatkom megafauny, ktorá kedysi v Indonézii a Austrálii žila. Ich uhryznutie môže byť pre človeka smrte né v dôsledku baktérii. Nedospelé jedince sú sfarbené pestro, so sivými alebo krémovými pásmi, ale pri dospievaní tieto znaky strácajú a nadobúdajú uniformne sivohnedé sfarbenie. Koža varanov je šupinatá a sú na nej hrubé záhyby (detail v prílohe č. 2) [6].
Obr. 6 Krokodíl nílsky [6] Obr.7 Varan Komodský [6]
alší zaujímavy druh ktorý patrí do ríše zvierat je Slon africký (obrázok 8), ktorý je najväčší z 3 druhov slonov. Obýva rozličné miesta od púští po horské daž ové lesy.
Obe pohlavia majú dopredu nasmerované a vyhnuté kly (používajú ich okrem iného na rozrýpavanie pôdy bohatej na minerály. Slony africké potrebujú obrovské množstvo potravy a ve ké územie na jej zabezpečovanie. Koža slona afrického je hrubá a väčšinou sfarbená do tmavo- sivá.
15
Zaujímavým druhom, ktorý pochádza z vodného sveta zvierat je Žralok modrý (obrázok 9), ktorý sa vyskytuje takmer na celom svete. Ve mi rýchlo prekonáva ve ké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za koridou, či obdivuhodne vyskakovať nad hladinu. Samice sú väčšie ako samce. Dosiahnute ná dĺžka tela je okolo 8 – 9 metrov. Jedince samičieho pohlavia s takýmito morfometrickými parametrami už mávajú hmotnosť, ktorá môže presiahnuť aj 3 000 kg. Koža žraloka (detail v prílohe č. 1) je pokrytá drobnými doštičkovými šupinkami. Základ týchto kostených šupiniek je zapustený v kolagénovej vrstve nachádzajúcej sa hlbšie v koži označovanej ako kompaktná vrstva. Šupinky na väčšine povrchu tela rýchlo plávajúcich žralokov sú obzvlášť malé, jemné a pravidelne usporiadané pozdĺž chrbta. Tieto drobné šupinky sa líšia rôznou ve kosťou a tvarom pod a umiestnenia na tele žraloka, ale aj samotným druhom žraloka. Šupinky na nábehových hranách a plutvách sú pevnejšie zapustené do kože a úplne hladké v porovnaní s tými, ktoré pokrývajú väčšinu tela žraloka [6].
Obr.8 Slon africký [6] Obr.9 Žralok modrý [6]
16
Živočíšne bunky sú vysoko organizované a diferencované na plnenie najrôznejších úloh. Z toho vyplýva, že po ukončení embryonálneho štádia majú živočíchy relatívne nízku regeneračnú schopnosť. Vo všeobecnosti čím vyššie stojí živočíšny druh vo fylogenetickom strome, tým je jeho schopnosť nahrádzať stratené časti tela menšia.
Obmedzená regenerácia je nahradená vysokou pohyblivosťou a tým možnosťou uniknúť od zdroja poškodenia. Najlepšiu regeneračnú schopnosť majú teda logicky prisadnuté živočíchy, ktoré nemôžu unikať (hubky, polypovce). Tie zárove využívajú túto schopnosť na nepohlavné rozmnožovanie odštiepenými časťami svojho tela, podobne ako rastliny alebo huby. Otvorený tvar rastlín spôsobuje aj nutnosť ochrany buniek silnými bunkovými stenami a existencia ve mi odlišného oporného pletiva rastlín.
Vo všeobecnosti majú rastliny oproti živočíchom vyššiu regeneračnú schopnosť poškodených častí tela. Podobne ako väčšina živočíchov a živých organizmov, rastliny nemajú stálu teplotu tela. Rastlina sa skladá z vody (2 – 98 %, najmenej jej je v semenách a výtrusoch) [6]. Tretí prírodný živel, ktorý tvorí povrch našej zeme je pôda, ktorá je najvrchnejšia časť zemskej kôry, vzniká na styku a za vzájomného pôsobenia biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry v podmienkach určitého reliéfu.
Skladá sa z neživej zložky, ktorou sú častice ílu, hliny, piesku, kamienky, pôdna vlhkosť, vzduch, odumreté časti rastlín a živočíchov. 1 cm pôdy vznikne za 100 rokov.
17
Základnou vlastnosťou pôdy je schopnosť poskytovať živiny rastlinám. Táto práca sa venovala určitému typu Červenej pôdy saván (obrázok 10), v ktorej prebieha oželeznenie, čo je dôvodom jej sfarbenia (detail v prílohe) [7].
Obr.10 Červená pôda [8]
Väčšina hornín sa z väčšej časti skladá z pomerne malého počtu (asi 30) minerálov, ktoré nazývame horninotvorné minerály. Vyše 90% zemského povrchu tvoria minerály, kremičitany, ktoré sú v magmatických, metamorfných aj v ílovitých sedimentárnych horninách. Druhou významnou skupinou sú uhličitany, ktoré sú napríklad vo vápenci, treťou skupinou sú oxidy. Minerály v zemskej kôre vznikajú v dutinách, tavenine magmy, trhlinách a podobne kryštalizáciou z tavenín, z roztokov alebo z plynov. Kаždý minerál má charakteristický tvar kryštálu. V hornine býva kryštál často deformovaný, pretože mu prekáža iný minerál. Kryštál môže byť mikroskopicky malý, nieko kocentimetrový a ojedinele aj nieko kometrový [8].
18
3. História pletenia
Pletenie je najmladšou klasickou väzbovou technológiou. Počiatky výroby plsti sa datujú do 5. tisícročia pred n.l. Znalosť ručného pletenia je preukázaná v 6. stor. n. l.
v Egypte. Do Európy sa pletenie dostalo až v 13. stor. a z počiatku sa považovalo za umenie. Pletené výrobky boli ve mi vzácne, obdaruvávali sa nimi cirkevní a svetskí hodnostári. Vyrábali sa pletené rukavice, punčochy a čiapky. V 16. storočí si Španieli ob úbili priliehavé úzke nohavice. Táto móda sa rýchlo rozšírila i do ostatných európskych zemí a spôsobila ve ký rozmach v pletení. Ručné pletenie sa realizovalo na ihliciach, z počiatku sa používali dve ihlice. Plietli sa ploché kusy, ktoré sa po upletení zošívali. Neskôr sa plietlo na 5 ihliciach a výsledná pletenina mala tvar hadice.
K pleteniu sa používala jedna sústava nití, ktorá sa v tkacej technológii nazýva útok.
Previazanie sa dosahovalo vzájomným prevliekaním ohnutých úsekov nití – k učiek.
Takto vyrobená textília v porovnaní s tkaninou sa vyznačovala vysokou rozťažnosťou [9].Vo vykopávkach v údolí rieky Hindus boli nájdené zvyšky pletenín staré nieko ko tisíc rokov, avšak tieto informácie nikdy neboli overené. Zdokumentované a odborne analyzované boli nálezy z vykopávok na rôznych miestach v Egypte. Sú to tzv.
"koptické" ponožky vyrobené z farebnéj vlny technikou nalbinding. Palec je tam oddelený od prstov, aby sa cez priestor mohol pretiahnuť sandálový pás. Táto metóda sa považuje za prechod medzi technikou viazania sieti a pletením, od ktorého sa líši iba tým, že sa používajú obmedzené dĺžky pletacích nití a práca sa skôr podobá šitiu.
V Peru boli nájdené v 3. storočí ozdobné pletené pásky so vzorom kolibríka. Približne z rovnakej doby pochádzajú pletacie ihly nájdené v germánskych hroboch.
Archeológovia z 10.-12. storočia v Po sku našli rovné kostené i drevené paličky zakončené háčikom. V Dánskych bažinách približne v 4. storočí boli objavené vlnené nohavice s prišitou ponožkou čo naznačovalo predchodcu pančuch. Nálezy v stredomorskej oblasti sú až do 13. storočia pomerne strohé. Pletenie sa v tomto období vyvíjalo hlavne v Oriente a v Taliansku, k čomu prispeli hlavne križiacke výpravy a obchodné styky.
19
Potom sa pletenie šírilo do Španielska, Francúzka, Anglicka, Škótska a Nemecka. 16.
storočie bolo v znamení punčoch po celej Európe. Ako prvé boli ob úbené na krá ovských a š achtických dvoroch. Významným momentom bol rok 1560, kedy
sa vo Švajčiarsku začala výroba bezšvových pančuch na 5 ihlách. Elastické pančuchy boli západnou módou. Tá sa šírila aj do Čiech a na západnú Moravu, kde však narazili na východný vplyv Slovenska, Ma arska a Po ska, kde boli dlhé pletené pančuchy nežiaduce a plietli sa skôr detské odevy. Prvá fabrika v Prahe bola založená v roku 1612. Pletenie sa stalo mužskou záležitosťou, kde muži odmietali zamestnávať ženy.
Do 19. storočia bolo pletenie iba priemyselnou záležitosťou. Rozvíjala sa aj udová technika pletenia na ráme, ktorá nemala obdobu vo vysokej európskej kultúre.
Z Českých zemí existuje dôkaz .“ Dokladem stálého používání pletacích drátů k výrobě punčoch koncem 18. stol. v Brně je skleněná číše s emblémem, na němž je kromě iniciál některého z brněnských mistrů (J. W. a vročení 1792) zobrazena punčocha, štětka na počesávání, z ejmě již zvalchovaného zboží a klubíčko p íze s pěti dráty.“
[10]. Až neskôr bolo umožnené pliesť ženám. Plietlo sa pre vojnové účely, kde sa kumulovali funkcie. Najdôležitejšia bola funkcia termoregulačná. Plietol sa aj obväzový materiál. Z estetického a dekorativného poslania sa stávala nutnosť. Ručné pletenie však stále zostáva vo ve kej ob ube, kde ručný pletený umelecký a módny tovar má stály úspech. Zostáva a zostane v ob úbe pre neobmedzenú možnosť vytváraťnové módne vzory a modely. Po roku 1989 došlo k obratu, pletenie a ručné práce ovplyvnil trh s oblečením a potrebami k pleteniu ktorých stále ubúdalo. Informácie sa šírili takzvanými novými médiami. No hlavným kanálom inšpirácie bol internet, ktorý sa stal hlavným obchodným centrom k získaniu materiálu a pomôcok. V dnešnej době sa však pletenie čím viac vracia do módy a ponúka nové možnosti technológie a vzorovania [11].
20
3.1 Prvé náznaky ponča
Pončo pod a archeológov obliekali už pôvodní obyvatelia And, a to v období zhruba okolo roku 500 pred. n. l. Bolo utkané z bavlny a hrialo napríklad behom výpravy do ved ajších osád. Silnejšia a dlhšia varianta zase poslúžila ako teplý úbor na dlhších jazdách na koní, pončo slúžilo aj ako odev pri práci na poli. Do Európy sa ponča dostali v aka španielskym obyvate om. Španielkam sa tento zvrchník zapáčil nato ko, že ho pretvorili aj do podoby krajkového prehozu cez hlavu a prsia. Hovorilo sa mu mantila (obrázok 11). Hrdou propagátorkou trendu sa v 19.storočí sta la Isabela II. Po krá ovninej smrti sa ale mantila takmer prestala nosiť a začiatkom 20. storočia bola vidieť maximálne na býčích zápasoch, svadbách či katolických sviatkoch. V polovici 19. storočia objavili pončo vojaci, ktorí bojovali na americkom západe. Behom občianskej vojny sa stalo povinnou súčasťou výstroja oboch znepriatelených strán (Severu aj Juhu), prišlo totiž vhodné ako pláštenka a spací vak. Pred druhou svetovou vojnou armáda otestovala nové typy ponč v podmienkach džungle a svetu predstavila ahšie materiály a kapuc u, ktorá sa dala zapnúť a chránila tak tvár pred hmyzom. V Nemecku sa použivalo speciálně, pod ktoré sa ukryli štyria udia. V 50. rokoch preslávili pôvodne funkčný kúsok hlavne herečky Grace Kelly a Elizabeth Taylor, ktorá si ho nechala zhotoviť priamo u návrhára Emilia Pucciho. Ženy, ktoré si značkový luxus nemohli dovoliť, si pončo urobili doma z deky. Na konci 60. a v 70. rokoch si pončo zamilovala aj komunita hippie (obrázok 12) Bola populárna varianta so strapcami, vyrábalo sa z rôznych materiálov, napríklad z kožušiny alebo semišu.
Obr.12 Hippie štýl [13]
21
Nie ve mi často sa šilo z indického bavlneného prehozu na poste . Ulice zaplavovali pestrofarebné exotické potlače, kvetinové motívy alebo ponča vyšívané korálikmi.
Výhodou je, že oživí outfit , že hreje viac ako kabát, kedže ruky sú pri tele, neuniká teplo. Zaujímavé je, že pončo do mainstreamového šatníku nikdy príliš nepatrilo.
Prielom nastal až v roku 2014, kedy Christopher Baily návrhár značky Burberry kúsok uviedol na trh. To isté urobil Lagerfeld v kolekcii pre Chanel. Okamžite zareagovali alšie značky a dnes pončo nájdeme v akomko vek módnom obchode. Najdrahšie pončo ponúka značka Burberry, kde stojí 1500 dolárov. Najväčšiu svetovú zbierku ponč má Boliviec Oscar Barriga, ktorý ponča zbiera už od roku 1966. Celkom ich má 250.
,,Zaujímali ma nielen použité materiály, ale aj príbeh každého kúsku. Chcel som toto dedictvo uchovať pre dalšie generácie “. Pôvodne bolo pončo navrhnuté tak, aby dokázalo uchovať telesnú teplotu a zabránilo, aby sa na pokožku dostal chlad. Robilo sa aj z vodeodolného materiálu [12
Obr.11 Mantila [13]
22
3.2 Pletacie stroje
Vynálezcom prvého stroja na pletenie bol anglický pastor William Lee. V roku 1589 mu bol udelený patent na ručný záťažný stávek (obrázok 13). Prevratným prvkom jeho vynálezu bolo použitie samostatného pracovného nástroja pre tvorbu každého očka v riadku. Tím vytvoril predpoklad pre výrazne zvyšovanie rýchlosti pletenia.
Obr.13 Zátažný stávek [13]
Na prvom stroji sa uplietlo 600 očiek za 1 minútu a to bol 10 krát vyšší výkon ako pri ručnom pletení. Prevažná väčšina pletených výrobkov sa však stále plietla ručne.
V 18. až 19. storočí sa zátažne stávky zmechanizovali, boli doplnené mechanickými ujimačkami a rôznymi vzorovacími zariadeniami. Bol postavený dvojlôžkový stávek a okruhlé stávky. Pracovnými zariadeniami sa na strojoch stali háčkové pletacie ihly, ktoré boli pevne uložené v ihlovom lôžku.
23
Vynález nového pletacieho stroja, uskutočnený v r. 1856 Angličanom Towsendem, znamenal medzník vo vývoji strojového zátažného pletenia. Američan Lamb použil jazýčkové ihly a v r. 1863 skonštruoval nový typ stroja, na ktorom sa očka tvorili podobným spôsobom ako pri ručnom pletení. Pôvodne bol riešený ako plochý stroj dvojlôžkový a neskôr tiež ako okrúhly jednolôžkový a dvojlôžkový stroj. Patent na pletací stroj na výrobu obojrubnej pleteniny získal v r. 1866 Clay, ale ako prvá zaviedla firma Stoll okolo r. 1900 na trh praktický použite ný plochý obojrubný stroj. Okrúhly dvojválcový stroj na výrobu obojrubnej pleteniny bol postavený v Anglicku v r. 1910.
Začiatky osnovného pletenia spadajú od roku 1765-1775. Prvenstvo v konštrukcii osnovného stroja získal Angličan Crane. Jeho stroj sa nazýval ručný osnovný stávek.
Bol vybavený pevne uloženými hačkovými ihlami a spracovával pozdlžnu sústavu nití.
V r. 1859 bola jazýčková ihla uplatnená na stroji pre osnovné pletenie. Tento stroj sa nazýval rašl po slávnej herečke Felice Rachel, ktorá ako módny doplnok nosila šál upletený na tomto stroji. Prakticky sa uplatnili iba stroje ploché, a to jednolôžkové a dvojlôžkové. V 19. storočí boli patentované takmer všetky dnes známe väzby a vzory a prakticky i vyriešené mechanizmami pre ich výrobu. V rokoch 1880 až 1890 boli zhotovené prvé stroje pre výrobu záťažnej pleteniny s farebným vzorom vybavené žakárovou vo bou ihiel a tlačídlovým prúžkovacím aparátom [9].
24
3.3 Základné záťažné väzby 3.3.1 Jednolícna hladká väzba
V tejto väzbe sú všetky stlpce a riadky jednolícne. Väzba sa tvorí na jednej rade ihiel a má jednostranný líc. Počet očiek v striede väzby je jeden.
3.3.2 Obojlícna hladká väzba
Vo väzbe sú jednolícne stĺpce a obojlícne riaadky. Tvorí sa na dvoch ihlových radoch so striedavým uložením ihiel a má obojstranný líc. Počet očiek v striede väzby je dva.
3.3.3 Obojrubná väzba
V obojrubnej hladkej väzbe sú všetky stĺpce obojrubné a riadky jednolícne. Pravidelne sa strieda riadok lícny s riadkom rubným. Väzba ma obojstranný líc. Striedanie stlpcov je 1, Striedanie riadkov je 2. Počet očiek v striede väzby je 2. Pre vytvorenie väzby je nutný dvojlôžkový stroj s jednou radou obojstranných jazyčkových ihiel a zariadením, ktoré zaisťuje prechod ihiel z lôžka do lôžka. A v druhom prípade s dvoma ihlovými lôžkami a zo zariadením pre prevešávanie očiek z ihiel jedného lôžka na ihly druhého lôžka. Spôsoby vzorovania v obojrubnej pletenine sa dosahujú pomocou prevádzaním ihiel a rôznou orientáciou očiek , ktoré tvoria obojrubné priečne vlny, obojstrané rebrá, väzbu rub-lic, väzba rub-rub a obojrubný keper.
Obojrubné priečne vlny sa tvoria pomocou striedania priečných pruhov jednolícnych väzieb, ktorých sú očka rôzne orientované. Stáčanie pruhu jednolícnej väzby sa prejaví vyzrážaním pleteniny do dĺžky a zväčšením hrubky pleteniny [9].
25
Obojstranné rebrá, vo väzbe sa striedajú pozdlžné pruhy väzby, čím su ich očká rôzne orientované. Stáčanie jednolícnych pruhov sa prejaví na vyzrážaní pleteniny do šírky.
Väzba je zhodná s obojstrannými rebrami pletenými na bežnom dvojlôžkovom pletacom stroji s interlokovým postavením ihiel. Väzba rub-líc vzniká kombináciou oboch predchádzajúcich väzieb. Výhodným rozmiestnením jednotlivých plôch s rôznou orientáciou sa môže vylúčiť priečna zrážanlivosť, čím sa môže vytvárať plastický vzor. Vo väzbe rub-rub sa striedajú plochy jednolícnej väzby s plochami väzby obojrubnej hladkej. Ako lícna sa uplat uje strana pleteniny s lícnou orientáciou očiek v jednolícnych plochách. Obojrubný keper sa navrhuje tak, aby vznikal dojem nepravidelnej orientácie očiek. Väzba má dobrú stabilitu tvaru a objemnosť. Vlastnosti obojrubnej pleteniny kde vo väzbe sú všetky riadky jednolícne a preto je parate nosť rovnaká ako u zátažnej jednolícnej hladkej väzby. Párať sa da väzba aj jednotlivé stĺpce po smere aj v protismere pletenia. Stáčanie očka sa v obojrubnej väzbe prejavuje stáčaním priečnych okrajov jednotlivých jednolícnych riadkov. Pri pravidelnom striedaní lícnych a rubných radov dochádza k vyklánaniu jednotlivých riadkov pred rovinu a za rovinu pleteniny, a to je hlavnou príčinou zrážania pleteniny do dlžky (obrázok 14). Dokonale vyzrážanej pletenine sú na oboch stranách vidieť iba platinové a ihlové obúčky, čo charakterizuje rubnú stranu očka. Vyzrážanie výrazne ovplyv uje vlastnosti väzby. V prvej fáze napínania dochádza k premiestneniu riadku do roviny pleteniny a až v druhej fáze nastáva preťahovanie očka. Vzh adom k tomu, že ťažnosť očka do šírky je asi o 60% vyššia ako jeho ťažnosť do dĺžky, dosahuje sa pri určitom stupni vyzrážania u obojrubnej hladkej väzby, rovnako tak aj ťažnosti v riadku a stlpci.
Obr. 14 Obojrubná pletenina [9]
26
Vyzrážaním sa zvýši plošná hmotnosť pleteniny v hrúbke, hrejivosti aj pevnosti v smere riadkov. V obojrubnej väzbe obyčajne nedochádza k tak intenzívnemu vyzrážaniu ako u väzby záťažnej obojlícnej hladkej. Preto sa hodnoty uvedených vlastností nerovnajú dvojnásobku hodnôt väzby jednolícnej. Prípadne zošikmenie očka sa v tejto väzbe prejaví zošikmením jednotlivých riadkov. Riadky sa striedavo naklá ajú do ava a doprava, preto sa celkový tvar pleteniny touto chybou neovplyvní.
Väzba kladie vysoké nároky na pružnosť nite, v prípade úbytku pružnosti nite sa tento jav prejaví na trvalom pretiahnutí pleteniny do dĺžky [9].
27
4. Súčasnosť a trendy
Pletená móda sa stále vracia. Vo svetových trendoch už ovláda módne pole trochu dlhšie, ako je to v našich obchodoch. Módna návrhárka Ji ina Tauchmanová však nezostala pozadu a pre tých, ktorí si chcú svoj šatník ozvláštniť, vdýchnuť mu atmosféru elegancie a ležérnosti zárove , pripravila na leto pôvabnú kolekciu, v ktorej si každý príde na svoje. Pri jej tvorbe sa inšpirovala práve spomienkou na obsah babičkinej truhlice. „Premýš ať o tradícii pletenej módy je asi zbytočné. Každá z nás bez rozdielu veku má v šatníku kúsok, ktorý vytvoril niekto milovaný, alebo ktorý sme s potom v tvári stvorili samy, v ktorom sme niečo mimoriadne prežili, ktorý pre nás niečo znamená, alebo na s láskou spomíname. Práve tieto kúsky nadobúdajú z času na čas aktuálnosť, stávajú sa nevyhnutnou súčasťou šatníka či inšpiráciou pre návrhárov,“
vysvet uje svoju inšpiráciu Ji ina Tauchmanová. Kolekciou pletenej módy vyjadruje úctu k ručnej práci, túžbu po romantike a to všetko stvár uje do večného materiálu – bavlnenej priadze v prirodzených farbách leta (obrázok 15).
Obr.15 Tvorba Ji iny Tauchmanové [14]
Vestičky, dlhé vesty, tielka, svetríky v pastelových farbách alebo v nepostrádate nej bielej, nápadité vzory, to všetko charakterizuje romantickú kolekciu, ktorá osvieži letný šatník i vzh ad ulice. V kolekcii ide o ručnú prácu, v ktorej sa nachádzajú zložité vzory a plastické vzory, ktoré striedajú úplne hladké modely. Strihy sú prevažne klasickou záležitosťou no nájdu sa aj atypické tvary strihov [14]
28
5. Materiál pre výrobu pletenin
Pletarské väzbové techniky umož ujú praktické spracovanie takmer všetkých druhov nití, a to v širokom materiálovom a konštrukčnom objemovom prevedení. Vhodnými väzbovými technikami sa dajú pri pletení využiť aj efektné nite. Druh nite sa obvykle zvolí s oh adom na predpokládané použitie pleteniny a vhodnú väzbu. Každá väzba vyžaduje určitý charakter nite. Typickým znakom pletených nití je mäkkosť, ktorá sa vyznačuje jemnosťou a štruktúrou vlákna, konštrukciou nite a nízkym zákrutom.
Pletarská výroba kladie na kvalitu nití pomerne vysoké nároky, hlavne sa požaduje rovnomernosť hrúbky a pevnosti, ohybnosti, čistoty nite a kvality návinu. Vzh adom k vysokej deformačnej schopnosti pletenín musia mať pletarské nite dobrú pružnosť, aby bol tvar výrobku pri nosení stabilný [9].
Pre spracovanie návrhov bol vybraný 100% Polyakrylnitril (akryl PAN) o jemnosti 62,5 tex, pretože je farebne a cenovo dostupný.
29
5.1 Vlna
Ovčia vlna je materiál s ve mi dlhou tradíciou. Plstené textílie zo zvieracej srsti sú staré v podstate ako udstvo samo. Vlnené tkaniny začali zrejme vyrábať Sumeri okolo roku 4000 p.n.l. Odtia sa chov oviec a spracovanie vlny rozšírili do Európy.Dnešná nadvláda bavlny a umelých vlákien je ve mi moderná záležitosť. Existuje mnoho ovčích plemien, ktoré dávajú vlnu rôznej kvality. Ovce na vlnu sa chovajú predovšetkým v Austrálii (odtia to pochádza štvrtina všetkej vlny) a na Novom Zélande, v súčasnosti samozrejme tiež v Číne a v menšej miere v mnohých alších krajinách. Vo výrobe, kde sa surová vlna získa ostrihaním ovce, sa nazýva
„potná/mastná vlna“. Dobrý strihač by ju mal z ovce dostať vcelku – rúno drží pohromade v aka splstnateným vrstvám. Jah atá sa strihajú vo veku pol roka a od tej doby každý rok. Dlho nestrihaná vlna môže ovcu v krajnom prípade aj zabiť tým, že jej znemožní normálne fungovať. Rúno sa potom rozoberie na časti pod a kvality vlny, žiadna ovca ju totiž nemá po celom tele rovnakú. Niekde sú chlpy krátke a hrubé, hodia sa len na technické využitie či na koberce, inde sú dlhé a jemné. Vlna sa potom čiastočne odmasťuje a perie. Potom je pripravená na mykanie (česanie), proces, pri ktorom sa materiál uvo ní a jednotlivé vlákna sa narovnajú. Pavučinka sa môže použiť na plstenie, alebo sa spriada na kolovrátku alebo v priemyselných pradiar ach.
Následne sa viacero vláken skrúti a priadza je hotová. Pri výrobe zmesí sa môže prímes do vlny pridať už v niektorej z predchádzajúcich fáz. Bu sa vlnené vlákna namiešajú s umelými ešte pred pradením, alebo sa vlnené vlákno spletie s iným až v poslednej fáze.
Rozdiel v kvalite vlny a v jej cene závisí na druhu vlny a mieste výroby. Pri vlne môže ísť aj o vlnu recyklovanú. Spracujú sa tak napríklad odstrižky a zvyšky a materiál je znova pradený. Ovčia vlna je najprirodzenejší a najdostupnejší prírodný materiál na výrobu pletacích priadzí. Pod a zamerania na jednotlivé druhy úžitkovosti boli vyš achtené rôzne plemená oviec, hoci v minulosti bola ovca chovaná práve pre svoju všestrannosť. Vlna z ovce má niektoré vynikajúce vlastnosti. V zime hreje a v lete chladí, preto sveter z tenkej vlnenej priadze výborne poslúži celoročne.
30
Ovčia vlna má vynikajúce izolačné a termoregulačné vlastnosti. Vlna skvelo izoluje aj za mokra. Je schopná prijímať a odvádzať vlhkosť a môže absorbovať až 1/3 svojej hmotnosti vody bez toho, aby bola pocitovo mokrá. V zime odstráni vlhkosť z kože, aby mal užívate pocit teplej a suchej pokožky a izoluje suchý vzduch a príjemné teplo v blízkosti kože. To je rozdiel od syntetického vlákna, ktorý je teplý, ale neumožní pokožke vo ne dýchať. V daždi má prírodná izolačná kvalita vlny schopnosť sčasti odpudzovať vodu. Vlna je prirodzene pružná, priedušná a má antibakteriálne vlastnosti, ktoré najlepšie demonštruje fakt, že vlnené odevy ani po opakovanom použití nezapáchajú. Z h adiska použitia vlny ako textilného materiálu možno za negatívnu vlastnosť považovať len pomalšie schnutie. Faktory ovplyv ujúce kvalitu rúna sú - sila vlákna v mikrónoch, dĺžka vlákna, jeho kučeravosť a jeho lesk. Kučeravosť vlákna je jeho stálá vlastnosť, dává rúnu vzdušnosť a pružnosť. Medzi plemená, ktorých vlna se najčastejšie používa patrí Merino a jeho kríženci, plemená Corriedale, Leicester, Wensleydale, Shetland a Romney, ide o plemená vlnárske. Naopak plemená oviec chovaných u nás, napr. Valaška alebo Romanovská ovca, sa na oblečenie nehodí, ich vlna je príliš hrubá. Na kvalitu priadze má vplyv aj dĺžka vlákna, a tak mnohé strednojemnovlnné plemená s hrubším, ale dlhým vlasom napr. Bluefaced Leicester (24 -28 mikrónov) alebo Shetland môžu pri výberových vláknach pocitovo dosiahnuť porovnate ných kvalít ako jemné merino. Vplyv na kvalitu vlákna má aj výživa alebo klimatické podmienky. Kvalitnejšiu vlnu majú samice a jah atá. Ich vlna je vo všeobecnosti jemnejšia ako vlna z dospelých jedincov. Vo vlnených priadzach ide o hrubku vlákna, od ktorého sa odvíja mäkkosť a príjemný pocit na pokožke. Udáva sa v mikrometroch, ale používa sa slovo mikrón. udský vlas má hrúbku asi 80 - 100 mikrónov. Jemné vlákna merino oviec majú hrúbku aj 16 mikrónov, čo predstavuje vlákno skutočne ve mi jemné. 100% bežná vlna má ale hrúbku 25 a viac.
31
Vo všeobecnosti však platí, že vlákna s hrúbkou do 25 mikrónov sú vhodné na oblečenie v kontakte s kožou, medzi 25 – 30 mikrónov na vrchnú časť oblečenia a nad 30 mikrónov na koberce a bytové doplnky. Prierez vlneného vlákna možeme vidieť na (obrázku 16) [15].
Obr. 16 Vlnené vlákno [16]
5.2 Akryl
V porovnaní s vlnou je informácií o akryle ove a menej. Prvý raz bol vyrobený v roku 1939 ako náhrada za vlnu. Akryl je syntetické vlákno s nízkou hustotou, ktoré sa dá ahko nadýchať. Používa sa ako náhrada vlnených výrobkov alebo sa s vlnou často miesi. Je pružný a mäkký, no v porovnaní s inými syntetickými vláknami nie je tak pevný. Má textúru ako vlna, ahko nesplstnatie, jednoducho sa perie a odoláva škvrnám.
Ve ká výhoda je v tom, že lacný akrylový sveter narozdiel od lacného vlneného svetra nehryzie. Akrylová priadza disponuje širokou paletou farieb. Vlákno sa však farbí len ve mi ťažko, preto sa farbí už hmota, z ktorej sa priadza následne vyrába. V dnešnej dobe sa predáva viac syntetických a zmesových priadzí ako priadzí prírodných. Ide o lacnú náhradu vlny. alšími vlastnosťami sa však vlne vzdia uje. Nehreje, je nepriedušný a nežiadúce pachy skôr zadržiava.
32
Má sklon k tvoreniu žmolkov a „elektrizuje“ čím priťahuje nečistoty. Tak ako vlnu, aj akryl nájdeme v rôznej kvalite. Niektoré priadze vyzerajú umelo, iné takmer nerozoznáme od vlny. Rozdiel medzi vlnou a akrylom môžeme vidieť na (obrázku 17) [15].
Obr. 17 Vlnené a akrylové vlákno [15]
33
6. Praktická časť 6.1 Parametre stroja
V tejto bakalárskej práci bol pre spracovanie použitý pletací stroj Shima seiki NSSG 122 (obrázok 18). Model NSSG 122 je dvojlôžkový plochý pletací stroj riadený počítačom s možnosťou žakárskeho vzorovania. Šírka pracovnej plochy je 122 cm.
Rýchlosť pletenia závisí na delení a podmienkach pletenia, maximálna rýchlosť je 1,4 metra za sekundu. Rýchlosť je nastavite ná a hustota očiek je elektronicky volite ná.
Vo ba ihiel je individuálna, ovládaná elektromagnetami. Stroj je vybavený systémom pohyblivých pružinových platín, ktoré zlepšujú tvar a štruktúru zložitejších trojrozmerných pletenín. Odťahovací hrebe je automaticky nasadený a zosadený, sila odťahu je nastavite ná pod a potreby. Medzi vybavenie patrí taktiež zariadenie na reguláciu správneho nápätia priadze. Na avej strane stroja je umiestnených osem vodičov a nožnice na strihanie nite. Stroj je uzatvárate ný bezpečnostným krytom, pričom je chránený pred prachom a izoluje hlučnosť pri práci. Na avej strane je umiestnený núdzový vypínač. K pletaciemu stroju je v avo pripevnený ovládač s LCD displejom, prostredníctvom ktorého je možne nastaviť hustotu, upravovať výrobok a ovládať prácu stroja v priebehu pletenia. Program je dostupný v 12 jazykoch. Ovládač je vybavený vstupom USB, cez ktorý sa do stroja skopíruje súbor vytvorený v počítači.
Obr.18 Pletací stroj Shima seiki NSSG 122
34
6.2 Programovanie
Shima Seiki vyvíja SDS-ONE APEX systém, ktorý je znázornený na (obrázku 19).Tento systém je schopný vytvoriť návrh v 3D simulácií.Pracovná plocha programu sa skladá z piatich častí. Horná lišta obsahuje ikony s možnosťami otvoriť súbor, uložiť, krok späť, odpojenie USB a autoprogram. Spodná lišta je tvorená riadkom farebných ikon. Tie predstavujú druhy očiek a funkcie, z nich má každá pridelenú svoju farbu.
Obr.19 Program SDS-ONE Knit Paint
Vpravo sa nachádza panel s ikonami pre tvorbu programu pre stroj, pomocnými funkciami pre tvorbu vzoru, ako je kopírovanie, posunutie, vyplnenie plochy farbou, pridávanie a uberanie riadkov alebo stlpcov, gumu, zámenu farieb, funkciu „area“, pomocou ktorej sa vyberie požadovaná plocha alebo časť vzoru. Panel v avo obsahuje ikony miniatúr otvorených súborov, medzi ktorými sa dá prechádzať a kopírovať z nich.
Prostrednú časť obrazovky tvorí čierna pracovná plocha, ktorá má štvorčekovanú sieť.
Táto sieť predstavuje pleteninu a každé jej pole je jedno očko.V tejto práci boli použité tieto druhy očiek : 1-lícne očko ( červená farba), 2-rubné očko (zelená farba), 6-lícne očko prevesené v avo (tyrkysová farba), 7-lícne očko prevesené vpravo (biela), 3- obojlícne očko (žltá), 16 – podložená k učka (tyrkysovo zelená), 99- priebežná farba, ktorá prenáša informácie o náväznosti očiek.
35
Po vytvorení požadovaného návrhu je celá plocha zvolená pomocou funkcie "Pattern"
do "Arey". Následne sa k vzorku vytvorí funkčná čiara tlačídlom "Option line"
a zaškrtnutím možnosti "Automatic". Pomocou funkčných čiar sa zadajú adresy pre pokyny k pleteniu. V tejto práci boli vypl ované funkčné čiary L5- rýchlosť pletenia, L6- rýchlosť prenášania, L10- odťah pre pletenie, L11- odťah pre prevešovanie, L1- špeciálne prenosy. Za funkčnou čiarou na pravej strane R1 sa nachádza vnútorný ekonomizér a za R2 je vonkajší ekonomizér. Za čiarami R5 sú adresy, ktoré znamenajú hĺbku zaťahovania a nastavujú sa priamo v stroji. Za funkčnou čiarou R10 sa nachádza odstrih. Ostatné funkčné čiary boli ponechané tak, ako ich vytvoril autoprogram.
Pomocou Arey sa vyberie celý vzor vo bou "Structure". Otvorí sa ikona Option line a zaškrtne sa možnosť "Directions". V aka tejto funkcii sa zobrazí prejazd vodiča v každom riadku pleteniny a na oboch stranách sa objaví modro-biela čiara, ktorá značí smer cesty vodiča. Biele pole znamená, že v tomto riadku ide vodič do ava, modré pole značí smer doprava. V poslednom riadku musí byť modrá farba, vodič musí končiť vpravo. Ak čiara končí bielym po om, stačí jeden riadok pridať alebo ubrať. alším krokom je vložiť celý návrh do Arey formou "Packaye". Následne sa otvorí autoprogram, ktorý ma v hornej lište ikonu s názvom Auto. Klikne sa na vzor a následne sa otvorí tabu ka, v nej sa skontroluje či je daný vodič aktívny. Po potvrdení sa objaví nové okno s možnosťou "Simulation start" počítač uskutoční kontrolu návrhu.
V prípade chyby sa otvorí funkcia "Check", ktorá urobí návrh do anglického systému, v ktorom sa dá nájsť chyba. Pripravený návrh sa nahrá na flash disk, ktorý sa vloží do stroja a nastavíme potrebné hodnoty pre hustoty, rýchlosti a odťahy, ten následne pleteninu upletie.
36
6.3 Postup zhotovenia vzorčekov Smreková šiška
Inšpirácia Programovanie Pletenie
Lipa malolistá
37
Kôra dubu
Žralok modrý
38
Varan Komodský
Krokodíl Nílsky
39
Slon Africký
Červená pôda
Detaily jednotlivých prírodných povrchov môžete nájsť v prílohe číslo 1. V prílohe číslo 2 nájdete detaily jednotlivých vzorčekov a ich rozpracované verzie.
40
Rastúce kmene dubu
41
Lipa malolistá a Smreková šiška
42
Žralok modrý a Krokodíl Nílsky
43
Krokodíl Nílsky a Smreková šiška
44
Kôra dubu
45
7. Zhotovenie odevu 7.1 Návrhy
46
7.2 Technické nákresy
Pončo číslo 1.
Hmotnosť ponča je 233,57 g Na 10 cm= 34 riadkou 42 stlpcou
Vyžšie uvedený diel bol upletený dvakrát, po relaxácii pleteniny bol zošitý v bočných švoch.
71 cm 25 cm
73 cm
47
Pončo číslo 2.
Hmotnosť ponča je 317,03 g Na 10 cm= 34 riadkov 42 stĺpcov
Vyššie uvedený diel bol upletený dvakrát, po relaxácii sa zošíval v bočných švoch, v oblasti ramien a pásu, čím vznikol otvor na ruky.
71 cm 25 cm
92 cm
48
Pončo číslo 3.
Hmotnosť ponča je 451,72 g Na 10 cm= 34 riadkov 42 stĺpcov
Vyššie uvedený diel bol upletený dvakrát, po relaxácii sa zošíval v oblasti ramien a následne sa našil golier. Celé pončo bolo upletené 2 krát, kde sa menila farebnosť a orientácia strán kvôli vzoru.
78 cm 34 cm
25 cm
45 cm
54 cm
104 cm
49
7.3 Programovanie
Pončo číslo 1. Pončo číslo 2, predlžené o 5 vzorou prostredníctvom opakovania.
Pončo číslo 3. Golier
50
7.4 Fotodokumnetácia
51
52
53 8. Prílohy
8.1 Príloha č. 1
Štruktúra kože žraloka modrého. Detail kože krokodíla nílskeho.
Detail kože varana komodského. Detail kože slona afrického.
Detail vypriahnutej pôdy.
54
8.2 Príloha č. 2
Rozpracovaná inšpirácia smrekovej šišky.
55
Rozpracovaná inšpirácia dubovej kôry.
56
Rozpracovaná žraločia koža.
Rozpracovaná koža varana komodského.
57
9. Záver
Témou mojej bakalárskej práce boli prírodné povrchy ako vzor, z ktorých som čerpala inšpiráciu na navrhnutie vzorov pre programovanie a následné vypletenie odevu.
Cie om mojej práce bolo využiť prírodné povrchy v pletenine. Čerpala som z rôznych zdrojov v prírode, ako napríklad zo živočíchov, rastlín a minerálov. V priebehu práce som rozvíjala mnohé z návrhov, tak vzor, ako aj farebnosť. Mnoho vzorov som spájala a kombinovala.
V priebehu práce som zistila, že v niektorých viac zložitých návrhoch s využitou farebnosťou zanikala cielená štruktúra, a z toho dôvodu sa využila menej rušivá farebnosť. Pri realizácii tejto práce, mala som možnosť oboznámiť sa s programovacím systémom, s ktorým som pracovala po celú dobu jej trvania. Z výsledných vzorčekov a odevu som mala ve mi dobrý pocit, všetky vzorčeky vychádzali pod a pôvodného návrhu. Počas tvorby praktickej časti som sa nestretla so závažnými problémami.
58
10. Literatúra
[1] BECHERT, D. W. - BRUSE, M. – HAGE, W.: Experiments with Three-Dimensional Riblets as an Idealized Model of The Shark Skin, Exp. Fluids 28, 2000a, 403–12 p.
http://www.bionika.uniza.sk/publikacie/prirodne-materialy-povrchy.pdf
[2] SANDERS, R. - RUSHAL, B. - TOUSSAINT, H. - STAGER, J.- TAKAGI, h.: Bodysuit Yourself: But First Think About It, [online].
[3]SCHOLLE, M. - RUND. A. - AKSEL, N.: Drag Reduction and Improvement of MaterialTransport in Creeping Films, Arch. Appl. Mech. 75, 2006, 93 - 112 p.
http://sbio.uct.ac.za/Webemu/gallery/descriptions.php
[4] B KARTHICK, B. - MAHESHWARI, R.: Lotus-Inspired Nanotechnology Applications, RESONANCE,December2008,1141-
1145p.http://www.ias.ac.in/article/fulltext/reso/013/12/1141-1145
[5] JI Í PIKULA – Ke ové dreviny lesú a volné krajiny České republiky – Akademické nakladatelství CERM, 2003 – 226 s.
[6] STANISLAVA PRECLÍKOVÁ Wurful – Ve ká encyklopedia zvierat, Ikar 2016, 536 s.
[7] ORGANIZMY, wikipedia .sk [online],https://sk.wikipedia.org/wiki,Živá _bytosť [8]ENCYKLOPÉDIA PRÍRODY, Svojtka&Co. 2012. 320 s.ISBN: 978-80-256-0676-6 [9] M.KOVA ÍKOVÁ , Vazby a rozbory pletenin , Praha 1987 , 342 s.
[10]STA KOVÁ JITKA, Lidové pletení v českých zemích, Praha výzkumný ústav výrobního družstevnictví, 1975,
[11]SRBOVÁ-LUŽICKÁ ANNA, Pletení, svazek 1. Praha nakladatel Theodor Mourek, 1876, s. 1
[12] JENPROKRASU.JENPROZENY.CZ , Elektronické zdroje, blogy - 10275-10-veci-ktere- jsme-nevedeli-o-poncu. http://jenprokrasu.jenprozeny.cz/blogy/10275-10-veci-ktere-jsme- nevedeli-o-poncu
[13]GOOGLE.SK, obrázky , [online]
[14]MODA.SK-magazin-dozenme-svetove-trendy-a-oblecme-si-na-leto-pletene-modely-z- bavlny. http://www.moda.sk/magazin/dozenme-svetove-trendy-a-oblecme-si-na-leto-pletene- modely-z-bavlny
[15] NERVUSKA.SK, Vlna vs. Akryl, [online], apríl 2014, materiál-na-hačkovanie,vlna –vs- Akryl. Html. http://www.nervuska.sk/index.php/na-kus-reci/material-na-hackovanie/vlna-vs- akryl.html
[16] MEIJI ERA, The History of Shima Seiki, [online], 1868-1912, Educate-Consult-Design, KNIT.melbourne. http://www.knitmelbourne.com/history/
