Rusalka - dámská kolekce
Bakalářská práce
Studijní program: B3107 – Textil
Studijní obor: 3107R006 – Textilní a oděvní návrhářství
Autor práce: Martin Franček
Vedoucí práce: Mgr. A. Zuzana Veselá
Prohlášení
Byl jsem seznámen s tím, že na mou bakalářskou práci se plně vzta-huje zákon č. 121/2000 Sb., o právu autorském, zejména § 60 – školní dílo.
Beru na vědomí, že Technická univerzita v Liberci (TUL) nezasahuje do mých autorských práv užitím mé bakalářské práce pro vnitřní potřebu TUL.
Užiji-li bakalářskou práci nebo poskytnu-li licenci k jejímu využití, jsem si vědom povinnosti informovat o této skutečnosti TUL; v tomto pří- padě má TUL právo ode mne požadovat úhradu nákladů, které vyna- ložila na vytvoření díla, až do jejich skutečné výše.
Bakalářskou práci jsem vypracoval samostatně s použitím uvedené literatury a na základě konzultací s vedoucím mé bakalářské práce a konzultantem.
Současně čestně prohlašuji, že tištěná verze práce se shoduje s elek- tronickou verzí, vloženou do IS STAG.
Datum:
Podpis:
Abstrakt
Bakalářská práce je inspirovaná osudovou láskou Rusalky a Huldbranda. Příběh vytvořený na pozadí mýtů o věčné lásce s tragickým koncem přenesený do oděvní kolekce. Myšlenka příběhu je použita především v potisku. Mystická postava Rusalky typická svou lehkovážností, svobodou a volností ducha se odrazila v konstrukčním řešení oděvů. Věčná láska, která je pro pohádku o Rusalce typická, je rozvinutá ve střihových konstrukcích košil, ve kterých jsou ponechány historické prvky starých krejčovských technik v kombinaci se současným designem a moderními konstrukcemi.
Klíčová slova
Rusalka, pohádka, láska, móda, historie košile, dámská oděvní kolekce .
Abstract
The bachelor thesis is inspired by tragic love of the Undine and Huldbrand. The story is created on the mythological background, and it is about the eternal love with tragic end, which was my main focus to create the fashion collection. The idea is mainly visible in the prints. The mystical figure Undine, is known for her carelessness, freedom and freedom of the spirit which was displayed in the construction design of the models.
Eternal love, which is typical for the story about Undine, is more developed in construction‘s designs of shirts, where I used historical elements of the old tailoring techniques, which are combined with modern designs and fashion constructions.
Keywords
Undine, fairytale, love, fashion, history of the shirt, women’s clothing collection
Poďakovanie
Rád by som poďakoval všetkým, bez ktorých by táto práca nebola tím, čím je.
Ďakujem Mgr. art Zuzane Veselej, vedúcej mojej bakalárskej práce, ktorá ma po celú dobu vývoja a vzniku práce viedla. Ďakujem za odborné vedenie, rady a pripomienky.
Veľké ďakujem patrí mojim rodičom, hlavne mojej mame Bc. Márii Frančekovej, za vytrvalú psychickú, fyzickú a taktiež finančnú pomoc. Tiež si vážim podpory a pomoci svojich priateľov, spolužiakov, rodiny, ktorí boli dobrými pomocníkmi a psychickou oporou.
Obsah
Úvod ... 9
Rešeršná časť ... 11
1 Inšpirácie a témy ... 11
1.1 Rozprávka ... 11
1.1.1 Ľudové rozprávky ... 12
1.2 Rusalka – vznik mýtu a následná transformácia do rozprávky ... 12
1.2.1 Popis rusaliek ... 14
1.2.2 Rozprávka Rusalka od Friedricha de la Motte Foqué ... 15
1.3 Móda ... 17
1.3.1 Diktát módy ... 18
1.3.2 Historický význam módy ... 20
1.3.3 História módy v košeliach... 20
1.3.4 Vývin košele v 19. storočí ... 21
1.3.5 Košeľa v 20. storočí ... 23
Praktická časť ... 25
2 Sublimačná potlač ... 25
2.1 Návrhy a spracovanie vzorov na sublimačnú potlač... 27
2.2 Finálny vzor ... 29
2.3 Realizácia potlače ... 30
3 Návrhy a tvorba odevnej kolekcie ... 32
3.1 Vývoj kolekcie ... 32
3.2 Výber materiálu a farebnica ... 32
3.2.1 Bavlna ... 34
3.2.2 Viskóza ... 36
3.2.3 Polyester (PES) ... 37
3.2.4 Nylon ... 38
3.2.5 Fóliové odevné materiály ... 38
3.3 Popis kolekcie ... 40
3.3.1 Model 1 ... 42
3.3.2 Model 2 ... 47
3.3.3 Model 3 ... 50
3.3.4 Model 4 ... 53
3.3.5 Model 5 ... 56
Záver ... 59
Použitá literatúra a zdroje ... 60
Zoznam obrázkov ... 63
Fotodokumentácia ... 64
Úvod
K vzniku kolekcie predchádzal dlhý proces uvažovania nad výberom vhodnej témy. Prvotným podnetom bolo hľadanie témy u seba, vo svojej osobnosti, vo veciach, ktoré by ma charakterizovali, a ktoré mám rád. Mojim typickým rysom je istý pohľad na svet a to detskými očami. Snažím sa v ľuďoch vidieť len to dobré, mám rád sladkosti, rozprávky a knihy všeobecne. V detstve som utekal do sveta fantázie pri každej príležitosti. Preto som sprvu chcel vytvoriť kolekciu inšpirovanú sladkosťami, ktorá by bola farebná.
Neskôr ma napadol svet detských rozprávok, ktoré majú veľký vplyv na rozvoj osobnosti človeka. Rozprávka je neoddeliteľnou súčasťou každého človeka a jeho života. Už od detstva človek siaha po knihe plnej fantázie, neskutočných príbehov a predstáv. Vedie k poznaniu nových vecí a rozširovaniu fantázie osobnosti. Taktiež je aj jedným z faktorov formujúcich osobnosť človeka.
Hlavným podnetom k vytvoreniu bakalárskej práce mi bolo blízke spojenie rozprávky s detským svetom. V rozprávke je všetko možné, v oriešku sú ukryté šaty, na lúke tancujú víly. To čo je v skutočnom svete nemožné, v rozprávke sa stáva možným. Inšpiráciou pri tvorbe bakalárskej práce mi bola aj preto rozprávka Rusalka od Friedricha de la Motte Foqué. Romantický príbeh Rusalky a jej milého, ktorých náhodné stretnutie prerastie do veľkej lásky. Krása príbehu spočíva aj v dokonalom opise Rusalky, ako ľahkomyseľnej dievčiny, ktorá svojimi skutkami narobí všetkým naokolo kopu starostí. Jednoduché vnímanie sveta Rusalky, ktorá celý život prežila na malom kúsku zeme, odtrhnutá od väčšej spoločnosti ľudí, je aj dokonalým vykreslením sveta detí a kontrastom s realitou dospelého života. Rusalka je v knihe opisovaná ako dievčina s veselou, detskou a hravou osobnosťou, ktorej vnímanie sveta je trochu infantilné. Po tom ako sa dostane so svojim milým do spoločnosti ľudí, si uvedomí, že svet nie je len o kráse, láske, vľúdnosti, ale aj o ľudskej nedokonalosti, závisti a zlobe.
Táto kniha bola taktiež predlohou k mnohým významným umeleckým a literárnym dielam v histórii. Napríklad Malá morská víla od H. Ch. Andersena, alebo Rybár a jeho duša od Oscara Wilda a podobný príbeh sa objavuje aj vo veľkom množstve opier ako je Rusalka od A. Dvořáka, ktorú som mal možnosť vidieť
v Slovenskom národnom divadle ešte, keď som chodil na základnú školu a taktiež to bola prvá opera, ktorú som videl.
Svet detských rozprávok som sa snažil prepojiť so svetom dospelých v odeve.
Zdrojom inšpirácie mi bol historická košeľa a jej postupný vývin do súčasnej podoby.
Košeľa je súčasťou každého šatníka muža a ženy. Najväčším prameňom inšpirácie mi bola košeľa vysokej spoločnosti z 19. storočia, ktorá bola v tej dobe základom pravého gentlemana. V dnešných časoch sa hodí už len na white tie príležitosti.
Rešeršná časť
Úlohou tejto časti práce je priblížiť, načerpať inšpiračné zdroje a nazberanie čo najviac informácii o zvolenej téme.
1 Inšpirácie a témy
Rusalka je hlavná téma, ktorú som chcel spracovať do všetkých krokov práce. Je to romantický príbeh tragickej lásky. Ale taktiež mýtus, ktorý má svoj historický podklad, na ktorom bol príbeh postavený. To všetko bolo nutné zahrnúť do výslednej kolekcie. Ruka v ruke s vývojom mýtov, bol vývoj odevu. Zatiaľ čo mýty mali vplyv na spôsob života človeka, odev bol reflexiou na tento životný štýl, čo sa odzrkadľovalo vo vtedajšej podobe odevu, jeho funkčnosti a estetičnosti. Košeľa je typickým prvkom toho, ako sa postupný vývoj spoločnosti, uvažovania, ale aj spoločenský status preniesol do odevu.
V kolekcii som sa snažil vyjadriť prepojenie éterickosti víly s formálnosťou košele, teda so svetom každodenného života človeka. Spojiť tieto dve témy do jednej kolekcie.
1.1 Rozprávka
Podľa internetového zdroja, rozprávka je krátky prozaický, zriedkavo veršovaný útvar, spravidla vymyslený príbeh, ktorý má za cieľ poučenie a pobavenie čitateľov alebo poslucháčov. Podľa autora ich delíme na ľudové a autorské rozprávky. [1]
Stáročia ukázali, že rozprávky majú nadčasovú hodnotu. Hodnoty, ktoré sú v nich ukryté sa nemenia, v priebehu času sa mení len ich výklad. V rozprávke sú zakorenené veľké múdrosti, ktoré ľudia dokážu pochopiť ihneď, intuitívne. Obsahujú vzory cností či možné životné ponaučenia. Pomáhajú deťom sa učiť riešiť, alebo vyvarovať sa nepríjemným situáciám.
Mnohí sa vidia v hlavnom hrdinovi, chcú byť chrabrí, silní, nebojácni, chcú zachraňovať svet pred zlom a zároveň sa dištancujú od závisti, nespravodlivosti. Čítanie rozprávok už od malička, vedie k bohatému rozvoju vnútornej osobnosti dieťaťa.
Múdrosti, ktoré si človek nahromadí v detstve z rôznych príbehov, rozprávok či mýtov
môžu napomôcť k správnemu osvojeniu si etických princípov, k rozvoju vlastnej fantázie, tvorivosti, osobnosti.
Tradičný folklór, z ktorého rozprávka vzišla ponúka dlhodobé a pretrvávajúce hodnoty.
1.1.1 Ľudové rozprávky
Ako sa spomína vyššie v texte, ľudové rozprávky nemajú svojho autora. Ich vznik môže byť podmienený životnou skúsenosťou, citom, túžbou či problémami ľudu.
Častokrát sa ani nedá datovať ich vznik, ale z textu rozprávky sa dá určiť približné obdobie vzniku.
Príkladom môže byť klasická rozprávka o drakovi požierajúcom mladé panny, z ktorého sa dá určiť približné obdobie vzniku. Ide o právo prvej noci, ktoré bolo uplatňované ešte v ranom stredoveku feudálnymi pánmi, najmä v románskych krajinách. Čerstvá nevesta prvú noc nebola so svojím manželom, ale strávila ju s pánom, uvádza internetový zdroj. [2]
Význam prvkov mýtu v ľudovej próze je neoceniteľný okrem iného v tom, že nám približuje vnímanie sveta, človeka, spoločnosti, prírody tak, ako vzniklo v našom kultúrnom priestore. Inými slovami, rozprávky sú oknom do dávnych čias, do myslenia a cítenia našich predkov, a hoci boli upravované a podliehali zmenám v čase, cez ich najstaršie jadro sa nám prihovárajú ľudia, čo žili pred tisícročiami. [3]
1.2 Rusalka – vznik mýtu a následná transformácia do rozprávky
V slovanskej ľudovej slovesnosti mali rusalky veľa zhodných či podobných postáv. Jednou z príčin zhody či podobnosti je i pôvod v pohanských dobách.
Predpokladaným predchodcom rusaliek boli víly. Samotný pôvod slova víla je slovanský, ale každý národ mal svoje vlastné pomenovanie na rovnakú bytosť, u germánov to boli nixy, u keltov sidhe, u grékov nymfy. V niektorých oblastiach mali víly veľký náboženský význam, napríklad na Balkáne, tvrdí Wikipédia. [4]
Najstaršie správy o vílach pochádzajú zo stredoveku. V 6. storočí písal Propius o uctievaní nýmf, ich slovanské označenie už ale nezaznamenal. [4]
Ďalší záznam sa objavuje v Rusku v 11. a 12. storočí, v súvislosti so zákazom ich uctievania, neskôr sa začína objavovať označenie Rusalka. V 13. a 14. storočí sa víly objavujú aj na Balkáne. V Čechách sa dochoval jediný doklad o pôsobení víl v básni o Jětřichu Berúnskom z 15. storočia. [4]
Pôvodná viera vo víly nie je jasná, môžem mať historický pôvod v starovekom grécku u pôvodných božstiev, ktorým boli vtedy pripisované nevysvetliteľné javy.
Taktiež sa objavuje názor, že víly boli pôvodne čarodejnicami. Istý vplyv na ich vznik mohol mať aj príchod kresťanstva. Ten vysvetľoval, že víly sú duše predčasne zomretých dievčatiek, hlavne tých, čo spáchali samovraždu, či sa utopili. Neskôr sa na našom území začalo šíriť označenie bludičky, či rusalky.
Predstavu víl ako duší zosnulých súvisí aj s bytosťou nazývanou navky či mavky známa hlavne na Ukrajine. Ich meno pochádza zo staro ruského označenia mŕtveho. Tie vznikali hlavne z nepokrstených detí, ktoré utopili ich vlastné matky, mali podobu malých detí či krásnych polonahých dievčatiek, ktoré ubližovali ľuďom, píše internetový zdroj. [4]
Existovalo mnoho druhov víl, najmä na Balkáne sa objavovali horské víly, ktoré mali schopnosť zmeniť sa v hadov. Taktiež vzdušné víly, ktoré sa pohybovali vzduchom a mali vplyv na počasie, hlavne búrky a oblačnosť, blesky boli ich šípy.
V Čechách sa objavovalo označenie Meluzína či Veternica, čo bola bytosť v bielom rúchu, nariekajúca v komínoch a na hroboch, uvádza Wikipédia. [4]
Ďalej boli známe lesné víly, žijúce v stromoch, popisované ako krásne priesvitné dievčatá v ľahkých priesvitných šatách so zlatými či ryšavými vlasmi. Vyznačovali sa schopnosťou meniť svoju podobu v zvieratá, vyznali sa v liečení a veštení. [4]
Vodné víly boli často označované ako rusalky, obývali vodné plochy ako jazerá, rieky, potoky, bystriny.
Vyskytovalo sa nesmierne množstvo druhov víl, jezinky, ktoré topili či zvádzali ľudí z cesty. Divožienky zas kradli ľuďom deti a menili ich za svoje, znetvorené a fyzicky či psychicky nevyvinuté deti. V Litve dokonca verili, že víly nemôžu mať svoje vlastné deti a tak do kolísky vkladali umelý, kúzlom oživený výtvor bez duše.
Najväčšie nebezpečenstvo podhodenia dieťaťa je v prvé dni po pôrode, u kresťanov do krstu. Matka sa nesmela od novorodenca pohnúť, píše sa na Wikipédii. [4]
Dodnes je v pobaltských krajinách ako Srbsko a Bulharsko viera vo víly veľmi silno zakorenená. Svedčí o tom množstvo príbehov a zvykov.
Pôvod víl má svoje korene v gréckej mytológii, kde sa objavujú Nymfy, čo sú vodné, lesné a horské polobohyne alebo bohyne. Všetky boli krásne, ich poslaním bol spev, tanec, zábava. Vyskytovali sa obvykle v spoločnosti iných prírodných tvorov, ako sú Sirény, Satyrovia, Panovia alebo aj v spoločnosti bohov. [6]
Svojimi vlastnosťami boli podobné rusalkám, častokrát boli nesmrteľné, prívetivé k ľuďom, na pozore sa museli mať len mladí a krásni muži, ktorí mohli dokonca zomrieť.
V histórii sa tiež stretávame s morskými pannami, objavujúce sa aj v dnešnej dobe v rozprávkach, filmoch. Vyskytujú sa v ľudových slovesnostiach všetkých európskych národov. [7]
„Morská panna, ako ju poznáme dnes, vznikla pravdepodobne v stredoveku, často ju znázorňujú ako ženu, sediacu na skalisku, ktorá si češe vlasy a prezerá sa v zrkadle. Pôvod tohoto vyobrazenia nie je jasný, ale má sa za to, že je výsledkom chybného pochopenia starej dosky znázorňujúcej bohyňu Derketó, hrajúcu na lýru.
Tá v jednej ruke držala trsatko, používané k hre na strunové nástroje a v druhej ruke mala samotnú lýru, tieto predmety neboli stredovekým človekom správne pochopené a od tejto doby sa znázorňujú s hrebeňom a zrkadlom,“ píše sa na Wikipédii. [7]
Morské panny bývajú často mylne považované za sirény. Sirény svojím neodolateľným spevom lákali námorníkov k svojmu ostrovu, kde ich loď narazila na útesy a námorníci zahynuli.
„Sirény sú vraj dcérami Achelóa, boha veľkej gréckej rieky toho istého mena a Múzy tanca Terpsichory a pôvodne patrili medzi nymfy bohyne Persefoné. Potom, čo ich uniesol boh podsvetia Hádes, Sirény zatrpkli a začali sa mstiť na námorníkoch,“
uvádza internetový zdroj. [8]
1.2.1 Popis rusaliek
Rozprávka Rusalka vznikla na pozadí mýtov a božského uctievania prameňov, studní, v ktorých prebývali démonické víly, morské panny a predovšetkým rusalky.
Mýty o rusalkách začali na podklade mýtov o vílach. Označenie rusalka zrejme vzniklo buď od slova rusá (rusovlasý) alebo od slova rusa vo význame rieka. [4]
Boli to zakliate duše mladých dievčat, ktoré spáchali samovraždu, či sa utopili, alebo zomreli pred svadbou. Opisujú ich ako vysoké štíhle mladé dievčiny, s dlhými ryšavými vlasmi. V dlhých vlasoch rusaliek bola ukrytá ich sila. Museli vždy zostať
mokré a pri česaní mohli spôsobiť povodeň. Šaty mali voľné bez tvarovania, či prepásania v páse. Občas ich opisujú, ako boli zahalené len do lupeňov kvetov či do listov.
Mali vo zvyku zamotávať rybárom siete, zaplavovať polia, trhať hrádze. Svojim krásnym spevom zvádzali pocestných a kto im podľahol, stiahli ho do hlbín, či ušteklili na smrť. To neznamená, že boli zlé, práve naopak, boli len ľahkovážne, neuvedomovali si, že smrteľník nevydrží pretancovať celú noc.
Ich sviatkom boli rusalie, čo sú vlastne svätodušné sviatky, obdobie po Veľkej noci. V tomto období bolo rusalkám na brehy vodných tokov prinášané obetné jedlo, na stromy sa vešali farebné stužky a vence, aby si ľudia naklonili ich priazeň. Taktiež sa v tomto období hrali rusalné hry, spievali sa besovské piesne a vo veľkom sa tancovalo.
Rozprávka o Rusalke je príbehom o bytosti, jej premien na človeka, jej šťastnej i nešťastnej, krásnej a tragickej lásky. Nájdeme tu zľudštenú prírodu, lyrickú i dramatickú atmosféru, svet ľudí a svet živlov, uvádza F. de la Motte Foqué vo svojej knihe.[5]
1.2.2 Rozprávka Rusalka od Friedricha de la Motte Foqué
V 19. storočí priniesol nastupujúci romantizmus záujem o predkresťanskú kultúru predkov európskych národov, ako aj slovanských. [9] Tento smer prevládajúci od konca 18. storočia je reflexiou na predošlé revolučné obdobie. Prijíma akúsi rolu kľudu, odmieta novotu. Preto sa umelci obracajú najmä do minulosti, kde sa snažia nájsť rovnováhu. Do Európy prichádza z Anglicka, hlavným zdrojom inšpirácie, ako v umení tak v literatúre je osudová láska. Najväčší rozmach je v nemecky hovoriacich krajinách. Literatúra je plná narážok na romantickú lásku a melanchólia začína byť v móde.
To bolo aj námetom nemeckého spisovateľa F. De la M. Fouqué v Rusalke. Dej sa odohráva v stredoveku a je prepojením starých pohanských zvykov, ktoré sa v Nemecku udržali najdlhšie zo všetkých krajín Európy.
Príbeh Rusalky a jej milého Huldbranda je skoro až ľahkomyseľne naivný v duchu doby, v ktorom dielo vzniklo. Zachytáva krásu lásky a jej večnosť, pokiaľ sa nezobrazí tretia, nič dobré neprajúca osoba.
Uprostred tajuplného lesa, na kúsku výbežku zeme obklopeného vodou, žije starý rybár so svojou ženou a krásnou dcérou Rusalkou. Vyhýbajú sa spoločnosti ľudí.
Častokrát, ale musí chodiť do mesta predávať ryby. Vždy keď prechádza cez les, modlí sa, aby sa mu nič nestalo.
V noci, keď sa okolo chatrče ženie nepríjemné počasie, niekto zaklope na dvere.
So strachom a malou dušičkou starec otvára dvere, kde vidí rytiera Huldbranda. Pozve premočeného rytiera do svojej skromnej chatrče. Huldbrand sa okamžite zamiluje do krásnej Rusalky a Rusalka do neho.
Huldbrand sa po usadení rozreční o svojej tajuplnej ceste, ako sa dostal až k nim, ako cestou stretol tajuplného mužíka a že sa vybral do lesa na príkaz krásnej Bertaldy, adoptovanej dcéry vojvodu. Rusalka neustále sleduje svojho milého, občas ho preruší jedným zo svojich detinských prejavov.
Búrka neustane ani nasledujúce dni a kúsok zeme, na ktorom stojí chatrč sa zmení na ostrov obklopený vodou. Vtedy sa láska medzi rytierom a Rusalkou prehĺbi.
V jeden večer im na dvere zaklope ďalší cudzinec, páter Zdravíčko. Pri stole sa dozvedia, že aj páter Zdravíčko mal podobný osud ako rytier Huldbrand. Vydal sa na cestu k biskupovi na loďke, ktorá sa pri búrke prevrhla. Unášaný riekou sa dostal až na ostrov s chatrčou.
Rytier, páter, rodičia aj Rusalka spolu pobudnú ešte nejaký čas, pokiaľ voda neklesne. Tento čas trávia Huldbrand a Rusalka stále spolu, až sa nakoniec rozhodnú vziať. Páter Zdravíčko ich oddá. Počas svadobného večera sa Rusalka chová rozpustilo až ju kňaz upozorní, že by sa mala naladiť na súzvuk duší so svojím manželom. Vtedy sa rozplače a chce rozpovedať príbeh, ale sa zasekne a zmĺkne a len povie kňazovi, že je určite niečo milé ale i strašlivé tá duša. Noci netrávi Rusalka so svojim mužom, čo vyvoláva u neho podivné myšlienky o zvláštnych tvoroch, strašidlách.
Voda klesne. Rytier, páter a Rusalka sa vydajú do mesta. Počas cesty sa udejú zvláštne veci, stretnú Prameňozdroja, ktorý ich lesom sprevádza.
Mladí manželia žijú v meste, stretávajú sa s Bertaldou, ktorá je ich sobášom zarmútená, ale napriek tomu sa priatelí s Rusalkou, ktorú pokladajú v meste za princeznú oslobodenú v lese rytierom Huldbrandom. Počas jedného večera spieva Rusalka hosťom pieseň na základe ktorej sa všetci dozvedeli, že Bertalda nie je vojvodova dcéra, ale dcéra rybára a preto sa jej vzdali.
Rusalka s manželom a s Bertaldou odchádzajú na hrad Prstencov, ktorý patrí Huldbrandovej rodine. Na hrade sa manželia postupne od seba odcudzujú a Huldbrand prejavuje náklonnosť Bertalde, ktorá sa do neho zamiluje. Úbohá Rusalka je z toho zarmútená, ale šťastie nenachádzajú ani obaja milenci, lebo Bertalda na Rusalku žiarli.
Rusalka napriek všetkému manžela miluje. Svojim konaním postupne presvedčí svojho manžela o svojej láske a oddanosti a ten sa do nej opäť zamiluje.
Bertalda prehovorí Rusalku na výlet do Viedne. Počas tejto cesty, pri plavbe po Dunaji, sa udejú podivné, tajomné veci. Obrovská ruka sa vynorí z Dunaja a strhne Bertalde z krku náhrdelník. Rusalka ponorií ruku do vody a vytiahne pre Bertaldu iný.
To nahnevá jej manžela, vytýka jej, že sa stále stýka s tajomnými vodnými bytosťami a silami.
Úbohá uplakaná, nevinná Rusalka sa rozplynie v Dunaji. Po zmiznutí Rusalky zaujala jej miesto po boku Huldbranda Bertalda, proti čomu vystúpil jej otec, rybár.
Bertalda prinúti služobníctvo otvoriť studňu, ktorú uzavrela Rusalka, aby zabránila tajomným vodným silám prenikať do ich života na hrade. Z otvorenej studne vtedy vyjde tajomná bledá postava, Rusalka. Ponáhľa sa za svojim manželom, ktorý je rád jej prítomnosti, plače, až ho uplače na smrť a on klesol mŕtvy z jej krásnej náruče na lôžko.
Potom sa vráti naspäť k studni. Počas pohrebu rytiera Huldbranda pokľakla pri jeho hrobe neznáma biela pani a po jej zmiznutí na tom mieste vytryskol pramienok. Ľudia si ešte dlho potom hovorili, že zapudená Rusalka objíma aj po smrti svojho miláčika láskavým náručím.
1.3 Móda
Móda je kultúrny fenomén, nielen preto, že s ňou nemusíme nutne spájať len odievanie, ale aj preto, že ju môžeme chápať v tých významoch, ktoré prezrádza etymon módy, z latinčiny, slovensky slovo modus. Modus znamená mieru a takt, čo ukazuje na dôležitú vlastnosť módy, na jej určujúcu moc. To ona udáva pravidlá, ktorým sa
podriaďuje celá populácia naprieč časom. Tým, že sa obliekame „podľa módy“, demonštrujeme akceptovanie určitých pravidiel chovania. Z týchto dôvodov bola prísne hierarchicky vrstvená spoločnosť, píše sa na techlib.cz. [10]
Pokiaľ sa jedinec neprispôsobí bežne stanovenej móde, je tento jedinec sankcionovaný, stáva sa určitým spôsobom vyvrheľom spoločnosti, či skupiny.
Podľa sociológa Georga Simmela ľudia nahliadajú na módu ako na prejav, v ktorom sa stretávajú opačné ciele u osoby. To jest snaha začleniť sa do skupiny, nositeľky rovnakých znakov a opačnej snahy, vyčleniť sa od masy ľudí, mať vlastnú osobnosť. Podľa neho sú splynutie aj odlíšenie brané ako základné protichodné prvky módy.
Podstata módy spočíva v šírení, v tej skutočnosti, že iba časť osôb objekt módy používa alebo módne konanie uskutočňuje a zvyšok k takémuto jednaniu práve smeruje.
Akonáhle je móda rozšírená, prestáva byť módou, daný spôsob prejavu zaniká a vzniká nový. [11]
Prispôsobením sa aktuálnym trendom módy jedinec akceptuje prijatie určitých pravidiel chovania sa v skupine, v ktorej sa vyskytuje. V hierarchicky založených spoločnostiach móda podlieha presne stanoveným pravidlám, etikete.
G. Simmel považuje módu za produkt triedneho rozdelenia, rovnakého sociálneho okruhu, spojený s rovnako postavenými ľuďmi.
„Móda je najvlastnejším terénom pre takých jedincov, ktorí sú vnútorne nesamostatní a potrebujú nejakú oporu, ich samoľúbosť však zároveň vyžaduje, aby určitým spôsobom vynikli, vzbudili pozornosť a niečím sa ozvláštnili. Je to nakoniec tá istá konštelácia, pri nej mávajú najväčší úspech ony, všetkými omieľané banality,“ píše George Simmel. [12]
1.3.1 Diktát módy
V dávnej minulosti bolo obliekanie vecou praktickej nutnosti, dnes je aj formou neverbálnej komunikácie.
Moderná móda sa vyznačuje tým , že sa vytvára okolo dvoch typov výroby , ktoré sa odlišujú svojimi cieľmi, metódami, svojimi výrobkami i prestížou a aj tak
v dejinách tvoria jednotný útvar, súrodý usporiadaný systém. Na jednej strane stojí haute couture a na druhej priemyselná konfekcia uvádza G. Lipovetsky [13]
Haute couture v preklade vysoké krajčírske umenie, každý rok, letnú a jarnú, zimnú a jesennú sezónu prináša do módy nové inovácie. Je určená najmä solventným zákazníkom, jedná sa o výrobky, vyrobené na mieru konkrétneho zákazníka. Prevažná časť kolekcie je urobená ručne. Ponúkaná v módnych domoch konkrétnej značky, módneho návrhára. Módne kolekcie predvádzajú a predávajú jednotlivé módne domy nákupcom podľa dopytu trhu krajiny, z ktorej pochádzajú aj s právami na ich reprodukciu, to je výrobu konfekcie, predajnú za prijateľné, niekedy až veľmi nízke ceny. Neskôr ju predvádzajú aj jednotlivcom. Konfekcia je dostupná širším masám a ponúkaná v obchodných reťazcoch.
Samostatnou kapitolou v novodobých dejinách sú celebrity, resp. ich štylisti, ktorí vytvárajú pomocou oblečenia image celebrity. Štylisti nepracujú s odevmi jednej kolekcie od jedného návrhára, ale ich miešajú, kombinujú, čím vzniká nový štýl, ktorý prezentujú média alebo na známej osobnosti. V takomto prípade je veľmi pravdepodobné, že sa z daného odevu, doplnku či farby stane módny hit píše sa na dama.cz. [14]
Do hry vstupuje aj ďalší fenomén doby, módni blogeri, ktorí na svojich internetových stránkach prezentujú svoje štylistické schopnosti, a tak svojim videním a poňatím módy ovplyvňujú svojich čitateľov.
Ľudia túžia zapadnúť do určitej sociálnej skupiny, skupiny s rovnakými záujmami, ktorá im poskytuje určitú istotu. Podľa toho sa správajú, komunikujú, počúvajú rovnakú hudbu, obdivujú rovnaké idoly a aj sa obliekajú. Nie je zlé obliekať sa dobre, pekne, sledovať módu, pokiaľ to neprejde do extrému, k závislosti, k shopoholizmu a podriadeniu svojho času a života najnovším trendom módy.
Ale na druhej strane oblečenie je skvelým spôsobom vyjadrenia svojej individuality, ale to len v prípade, že osoba je zrelá, sebaistá a nepodľahne čaru rôznych častých výpredajov a nákupov za každú cenu.
1.3.2 Historický význam módy
Zdobenie okolitého prostredia i seba samého je známe i z najstarších nálezov pozostatkov človeka dnešného typu a objektov, ktoré používal. Niektorí autori predpokladajú, že akt obliekania a zdobenia seba samého je jedinečný pre človeka, ktorý sa vždy odlišoval od iných bytostí zdobením svojho tela, buď už tetovaním, jazvami alebo mrzačením.
1.3.3 História módy v košeliach
História módy sa vyvíjala ruka v ruke s históriou odevu. Od okamihu, keď bol vytvorený prvý odev pre svoju funkčnú vlastnosť, ochranu pred poveternostnými vplyvmi počasia, zakrytím nahoty, sa ďalej vyvíjala jeho estetická funkcia, ktorá bola často krát v popredí pred funkciou. Móda je prostriedkom vyjadrenia názoru o svete a samotnom nositeľovi. Pre tých, ktorý majú skúsenosti a prehľad o móde, sa odev stal jasnou výpoveďou o psychike a sociálnokultúrnych hodnotách.
Pri pohľade do minulosti sa móda týkala zväčša vyššie postavenej vrstvy.
Nástupom priemyselnej revolúcie, zmenou sociálneho spoločenstva a nástupom novej vrstvy buržoázie, sa posunula spoločenská a spotrebná funkcia odevu. Zmenilo sa napríklad rozdeľovanie odevu podľa majetku. Odevy boli v minulosti súčasťou majetku, ktoré sa dedili spolu s ďalšou výbavou z generácie na generáciu. Neskôr sa hodnota odevu znižovala hlavne v dôsledku hromadnej výroby, konfekcie. Jedným z významných druhov odevov, ktoré prešli veľkou zmenou v histórii je košeľa.
Košeľa v histórii prešla viacerými zásadnými zmenami. Pôvodne v dobách antiky košeľa s vtedajším chitónom nemala nič spoločné, okrem toho že chránil trup tela. Chitón bol dlhý pruh látky, ktorý sa podkasal a naštylizoval na tele človeka.
V starovekom Ríme chitón nahradila tunika, ktorá bola podobného vzhľadu, stručne popisujú autorky Gajdarová a Majerová vo svojej práci. [15]
Po páde starovekého Ríma a s nástupom temného stredoveku, vtedajšia košeľa naberala bližšie kontúry k dnešnej podobe tohto odevu. V románskom období bola viac tvarovaná na telo. Mala tvar obdĺžnika s rukávmi zužujúcimi sa k dolnému kraju.
K prvému významnému tvarovaniu vtedajšej košele došlo až v gotike, kde sa objavil odev zvaný cotte. Cotte bol tvarovaný na telo, občas mal na chrbte šnúrky na viazanie
a vpredu gombíky. Vtedy spĺňal hlavne úlohu spodného prádla, na ktoré sa obliekla ďalšia vrstva odevu. Rukávy boli úzke, neskôr tvarované, smerom k dolnému kraju sa rozširovali. U žien bol v páse previazaný stužkou. Neskôr sa do dolného kraja všívali kliny pre širší tvar sukňovej časti. Cotte sa stal v 16. storočí dámskym spodným prádlom a v neskoršom 17. storočí sa stal spodničkou, či sukňou pre chudobnejšiu vrstvu. [15,16]
V období renesancie sa objavila chemise. Mala tvar aj funkciu cotte z obdobia gotiky. Plnila úlohu spodného prádla. Pozostávala z viacerých dielov a bola tvarovaná na telo. Prvá významnejšia zmena košele k dnešnej podobe prebehla v období baroka.
Košeľa začala vychádzať spod odevu a nebola plne zahalená vrchnými odevmi. Spod rukáva kabátca bolo vidieť volány na rukávoch, či vo výstrihu košele. Golier zdobili mašle alebo žabó. Bola bohato zdobená výšivkami píše sa v knihách. [16,17]
1.3.4 Vývin košele v 19. storočí
V začiatkoch 19. storočia bola vrchná košeľa vzhľadovo totožná so spodnou nočnou košeľou. Obliekala sa cez hlavu. Bežne používaným materiálom bol biely mušelín. Aj keď voľba bieleho materiálu sa dnes zdá bežná, na vtedajšiu to bolo znamením bohatstva. Špinavé prostredie sa odzrkadľovalo na odeve a to sa muselo často prať, čo bolo nákladné píše sa na internetovom zdroji. [18]
Na verejnosti bolo vidieť len časť goliera, manžety, či predné diely, preto nebolo nutné, aby rukávy či celá košeľa bola robená z nákladného plátna. Preto sa nahrádzala drahá bavlna lacnejšími materiálmi.
Populárnymi boli viazanky okolo krku, ktoré okolo roku 1820 nahradili odnímateľné goliere. [18]
Po vlne reforiem a zmien vlády v Európe nastali veľké zmeny aj v spôsobe obliekania. K významnému posunu funkcie košele od spodného prádla k vrchnému odevu došlo okolo roku 1860 v spojení so vznikom samostatnej Talianskej republiky.
V revolučných rokoch sa stierali rozdiely medzi spoločenskými vrstvami a to platilo aj v obliekaní. Košeľa sa stala nápadnejšou súčasťou mužského oblečenia.
Hlavnými prvkami na košeli tej doby bola náprsenka (Obr. 1), časť odevu na prsiach, naškrobená, častokrát v bielej farbe. Jej výhodou bola ochrana košele pod ňou pred znečistením, taktiež košeľa nemusela byť z nákladného materiálu, pretože vytŕčala len náprsenka a nemusela sa často prať. Pripínala sa pomocou stužiek či gombíkmi.
Dnes už nie moc využívaným, ale v 19. storočí bežným bol odnímateľný golier, prichytený gombíkmi. Existovalo nespočetné množstvo typov golierov, ich využitie bolo dané spoločenským postavením, príležitosťou, na akú sa košeľa obliekala, národnosťou alebo samotným vkusom nositeľa. Najčastejšie sa nosili stojaté goliere s dole ohnutými rohmi, silne škrobené, vystužené, plátenné, ale aj lacnejšie celuloidové.
Príklad tvarových variácii stojačikov je vidieť na Obr. 2. Odnímateľný golier bol nahradený až v roku 1937, dnes bežným všívaným golierom do priekrčníka. [18]
Obr. 1 Tvarové variácie náprsenky z roku 1895 [18]
V roku 1896 bol firmou Brooks Brothers skonštruovaný nový typ límca používaný hráčmi póla. [19] Límec bol prichytený zospodu gombíkmi, aby pri jazde na koni neodlietal. Tento štýl golierov sa ujal najmä v USA a držal sa až do polovice 20. storočia u športových verzií košieľ.
Odnímateľné boli aj manžety, z čisto praktického hľadiska. Ľahšie sa vyčistili a po ich poškodení sa nemusela vyhadzovať celá košeľa.
V roku 1871 bola patentovaná prvá košeľa so zapínaním vpredu firmou Brown, Davies & Co. [20] Táto košeľa sa ujala až okolo roku 1930. Do tej doby bolo zapínanie prevažne vzadu či skryté pod náprsenkou.
1.3.5 Košeľa v 20. storočí
Začiatkom 20. storočia sa uvoľňuje farebnosť košele. Čistá biela je nahradená farebnými a prúžkovými, ale len u športových aktivít. K najväčším zmenám prišlo až v medzivojnovom období a najmä po 2. svetovej vojne. Hlavným bol zvrat v etikete.
Formálna košeľa s odnímateľným golierom bola určená výhradne na spoločenské udalosti, označené white tie dresscode. Alternatívami boli košeľa s tuhou prednou náprsenkou so stojačikom alebo košeľa s golierom zloženým z prevesu a stojačika.
Obr. 2 Tvarové variácie pripínacieho stojačika z roku 1869 [18]
Všetky vymenované časti boli všité do jedného odevu uvádza zdroj. [18] V tom bola najväčšia zmena.
Dnešná podoba košele sa objavila až v roku 1965 a pretrváva až do dnes. [18]
Pánska košeľa sa objavila aj v dámskom šatníku a to skôr, ako si väčšina ľudí myslí. Prvá dámska košeľa sa objavila na portréte Marie Antoinette v roku 1793 a vyvolala škandál. Šaty, ktoré má na sebe na obraze, sa nápadne podobajú pánskej košeli z tej doby. Odev odporoval vtedajšej etikete. Napriek tomu sa v 20. rokoch 20.
storočia pripisuje zásluha Coco Chanel za prevzatie pánskej košele a maskulínneho štýlu obliekania do dámskeho šatníka. Bola to ona, ktorá prevzala prvky pánskej košele a zakomponovala ich do dámskej blúzky. Od tej doby sa dámska košeľa stala ikonou a objavila sa vo viacerých filmoch. To bol jasný moment, že dámska košeľa je súčasťou šatníka každej ženy, stručne popisuje vogue.it. [21]
Carolina Herrera hovorí, že trendy môžu prichádzať a odchádzať, ale nič nikdy neporazí bielu košeľu, cituje vogue.co.uk [22]
Praktická časť
Úlohou tejto časti práce je vysvetliť a ukázať pracovný proces tvorby, spracovanie inšpiračných tém do jednotnej odevnej kolekcie.
2 Sublimačná potlač
Sublimačná potlač bola zvolená na vytvorenie potlačí na odevy, hlavne pre svoje dokonalú výslednú realizáciu potlače. Tento druh potlačí má svoje kladné a záporné vlastnosti, na ktoré sa budem snažiť poukázať v následnej časti.
Sublimačná potlač je aplikovanie sublimačného atramentu na povrch potláčaného predmetu použitím tepelného lisu, pri nastavení určitej teploty, času a tlaku, stručne popisuje stránka ondis.sk. [23]
Sublimačná farba v lise pri určitej teplote začne meniť svoje skupenstvo na plynné a preniká hlboko do pórov materiálu, navyše sa v plynnom skupenstve zmieša a vytvára súvislé plochy farby, čím eliminuje malé mechanické tlačové chyby s ostrými hranami, pretože plyn sa nerozpíja. Ďalšou zaujímavou vlastnosťou sublimácie, hlavne pre textilný priemysel, je potlač strečových materiálov. Textil je prefarbený do hĺbky.
Po natiahnutí a tým zväčšení potlačenej plochy na materiáli nevidno nepotlačené miesta. Použitím vákuového lisu, ktorý vytvára podtlak a farbu z papiera "ťahá" cez materiál, sa táto vlastnosť môže znásobiť. Na materiál sa prenesie súvislá plocha odolná voči oteru, oderu a poveternostným vplyvom, na rozdiel od iných techník potlačí, ktorými sa potláča len povrch predmetu. Tento jav sa deje práve preto, lebo sublimačná farba v lise pri určitej teplote začne meniť svoje skupenstvo na plynné a preniká hlboko do pórov materiálu. Okrem toho sa v plynnom skupenstve zmieša a vytvára súvislé plochy farby (eliminuje malé mechanické tlačové chyby) s ostrými hranami, plyn sa nerozpíja, popisuje kladné vlastnosti stránka nanotec.sk. [24]
Vysokou teplotou otvorené póry umožnia vstúpiť plynu do potláčaného povrchu.
Keď sa teplota zníži, póry sa uzavrú a plyn opäť stuhne. Následne sa sublimačná farba stáva súčasťou predmetu. [23] Princíp fungovania sublimácie je vidieť na Obr. 3.
Obr. 3 Princip fungovania sublimačnej potlače [24]
Poznáme atramentovú a digitálnu sublimáciu. Atramentová sublimácia (dye sublimation) je pojem, označujúci proces výroby potlače, ktorý využíva teplo na prenos farbiva z média na materiál. Táto technológia bola použitá prvý krát na potlač v roku 1957, jej digitálna forma okolo roku 1990. Keďže jej hlavnou výhodou bola spojitosť tónov, sublimačná technológia sa využívala pôvodne na výrobu fotografií, či iných grafických aplikácií, píše sa na internetovom zdroji. [24]
Digitálnu sublimáciu delíme na nepriamu a priamu. Nepriama sublimačná potlač využíva na prenos obrázka z tlačového plotra na textil prenosový, tzv. sublimačný papier, ten sa po natlačení vloží spoločne s polyesterovou látkou do tepelného lisu, kde dôjde k prenosu. Pri tomto procese ostáva väčšina farby na povrchu materiálu, tlač je ostrejšia a sýtejšia, než pri tlači priamo na látku. Priama digitálna sublimačná potlač materiálu je vhodná pre výrobky, pri ktorých sa požaduje pretlač na rubovú stranu. [25]
Sublimačná potlač využíva vo svojom výrobnom procese rovnaké tlačiarne, ako iné druhy potlačí (solventná, latexová, pigmentová, atď.). Netlačí však priamo na materiál, ale na sublimačný papier. Farbenie výsledného materiálu prebieha v termotransferovom lise, nie v tlačiarni. Papier je možné vložiť takmer do akéhokoľvek tvaru termotransferového lisu, takže potlač nie je obmedzená tvarom potláčaného produktu. Po všetkých stránkach je sublimačná tlač najefektívnejšou metódou potlače textilu, no dá sa využiť aj na iných materiáloch, ako sú drevené a kovové predmety, porcelán, obuv atď. Na potlač polyestru sa v súčasnosti nepoužíva
takmer žiadna iná technológia. Sublimačnú tlač pokladáme za najkvalitnejšiu a najbrilantnejšiu tlač na textil. Žiaľ, dá sa aplikovať len na polyesterové materiály popisuje internetový zdroj kvality i zápory sublimačnej potlače [24], ktoré ľahko znesú vysokú aplikačnú teplotu sublimácie, minimálne 180°C. [23]
2.1 Návrhy a spracovanie vzorov na sublimačnú potlač
K vytvoreniu sublimačnej potlače ma viedla myšlienka popisu mýtických rusaliek, ktoré boli zahalené do jemných materiálov, kvetov a listov. Prvotne som chcel vytvoriť kolekciu odevov s celoplošnou potlačou odevov. Inšpiráciou pri tvorbe návrhu potlače mi mali byť ilustrácie A. Rackhama z knihy Rusalka od F. De la Motte Foqué, konkrétne z jej reedície z roku 1909. Ilustrácie sú vidieť na Obr. 4.. Tieto ilustrácie ma hneď zaujali svojou prepracovanosťou a dokonalým vykreslením deja. Ako som dlhšie uvažoval nad príbehom a šiel viac do hĺbky témy, prvotný plán s celoplošnou potlačou sa mi nezdal plne vhodný, najmä z dôvodu, aby odev nepôsobil preplneno až gýčovo a aj z dôvodu, že nie som zástancom celoplošných potlačí, ktoré by rozbili formu odevu. A teda aby potlač bola nad samotným odevom, jeho dizajnom, tvarovým riešením. Vlastné potlače, ktoré som vytváral, boli príliš pochmúrne a celkový príbeh deja sa strácal, ako je vidieť na Obr. 5. Preto som použil priamo Rackhamove ilustrácie z knihy. Jeho typickou technikou boli expresívne línie z novinárskej ilustrácie, spojené s jemným použitím akvarelu. Vytvorenie dokonalej dynamiky v ilustrácii dosiahol nanášaním jemných vrstiev farby, ktorú v poslednom kroku odfarboval, čím dosiahol monochromatický vzhľad.
Obr. 4 Prvotná myšlienka potlače textilií
Obr. 5 Ilustrácie z knihy F. de la M. Foqué Rusalka od A. Rackhama [34]
2.2 Finálny vzor
Finálny vzor vznikol vytýčením si charakteristických obrázkov z deja knižky a prevzatého vzoru rámu na obrazy. Potrebné bolo hlavne nájsť vhodnú proporčnosť obrázku so zachovaním dostatočne vysokého rozlíšenia, aby som vytvoril náhľad do príbehu, akési okná do deja. Konečným tvarom je kruh s priemerom 24 cm. Potlač bola aplikovaná za pomoci lisu na materiál, z ktorého sa stala obstrihnutím vzoru a začistením okraja, našívacia aplikácia na odevy.
Obr. 6 Výsledné návrhy na potlač
2.3 Realizácia potlače
Pri realizácii potlače som sa obrátil na spoločnosť Ivema s.r.o, ktorá mi bola doporučená. Stroj Epson 2015 mi umožnil výber z dvoch variant potlačí v teplom a v studenom odtieni, ako je vidieť na obr. 7. Vo finále som zvolil potlač so studenou farebnosťou, keďže bola lepšie viditeľná z diaľky. Taktiež lepšie zodpovedala inšpiračnému zdroju svojím modrastým vzhľadom a navodzovala historický, zašlý vzhľad. Farebnosť realizovaných potlačí je mierne posunutá, keďže každý stroj má svoju farebnicu a zobrazovacie schopnosti.
Skúška potlače prebiehala na dvoch materiáloch hladkom 100% polyestery a krepe zo zmesi 70% polyester a 30% viskóza. Výsledok skúšky je vidieť na Obr. 7.
Potlač na 100% polyestery vyšla čisto, jasne so silným kontrastom, ale potlač bola tmavá a z diaľky nevýrazná. U zmesi polyester a viskóza vyšiel vzor mierne rozmazaný, ale z diaľky je obraz zreteľne viditeľný, čistý, s plynulým prechodom farieb. Menej výrazná farebnosť pôsobí historickým, zašlým vzhľadom, čo pre zvolenú tému bolo ideálne. Preto na výslednú potlač som zvolil zmes 70% polyester a 30% viskóza Obr. 8.
Obr. 7 Varianty potlačí
Obr. 8 Skúška potlače na materiáloch
Obr. 9 Finálna realizácia potlače na materiály na aplikáciu
3 Návrhy a tvorba odevnej kolekcie
Zmyslom kolekcie je zobrazenie príbehu v jeho najčistejšej forme. Zachovanie jednoduchosti a pritom dynamiky deja. Príbeh osudovej lásky v jej povznášajúcej forme. Košeľa ako nosný prvok je pretransformovaná do viacerých tvarov, od šiat po plášť, tak aby bol zachovaný jej typický tvar.
3.1 Vývoj kolekcie
Myšlienkou bolo zachovanie historického vývinu košele so zasadením do deja rozprávky. V konštrukcii som sa snažil zachovať historickú konštrukciu košele z regentskej éry a prevzatím prvkov z edwardiánskej éry. Taktiež kombináciu historického riešenia konštrukcie so súčasnou. Vplyv na tvar odevov mali pocity, ktoré vo mne zachoval príbeh. Volány použité na rukávoch majú pripomínať krídla a tým pocit voľnosti a slobody, ktorý prináša láska. Zásadnou vecou v tvarovom riešení odevov je mystický popis Rusaliek. Hlavne nosenie voľných odevov, ktoré neboli prepásané. Snažil som sa to zachovať v kolekcii a ponechať jej slobodu v pohybe.
3.2 Výber materiálu a farebnica
Pri spracovávaní kolekcie a výbere materiálu malo zásadnú rolu, že Rusalka pochádzala zo skromných pomerov a až neskôr sa dostala do prepychového hradu.
Rusalka ako vodný živel a slobodná osoba, musela mať dostatok pohodlia v odeve. Pri výbere farieb odevov, malo hlavnú rolu symbolika farieb. Biela farba je farbou nevinnosti, čistoty, láskavosti a čistých pocitov. Je symbolom absolútnej slobody.
Čierna farba znamená ničotu, v našej kultúre je tiež symbolom smrti. Pôsobí skľúčene, bráni všetkému pozitívnemu. Je to čistá farba, ktorá jasne vyjadruje pochmúrnu náladu.
Táto farebná kombinácia taktiež zachováva myšlienku kolekcie, jednoduchosť a jasný smer.
Primárnymi materiálmi na kolekciu bol polyester a bavlna. Polyester je ideálny materiál splňujúci kritéria na sublimačnú potlač. Bavlna v minulosti odrážala spoločenský status. V minulosti nižšie spoločenské vrstvy používali nebielenú bavlnu, ktorá bola lacnejšia a nebola tak náročná na údržbu, zatiaľ čo bohatí nemali problém si priplatiť za bielenú bavlnu, ktorá bola a je aj náročnejšia na čistotu a údržbu.
V konečnom dôsledku som na košele vybral 100% bavlnený popelín rôznej kvality v prírodnej bielej a v bielej farbe. Na sukňu som zvolil čierny satén v zmesi 70%
bavlna a 30% polyester, nohavice sú zmes 70% polyester a 30% viskózy v krepovej väzbe, na overal som použil 100% polyesterový šifón a na šaty 100% bavlnený voál v prírodnej bielej farbe. Na plášte som vybral nylon a fóliu, pre ich nepremokavé vlastnosti, ako kontrast k vodnému živlu Rusalky.
100%
bavlna
100%
bavlna
100%
bavlna
70%
polyester 30%
viskóza
100%
polyester
97%
polyuretan 3%
polyester
Obr. 10 Vybrané materiály na kolekciu
3.2.1 Bavlna
Bavlna je prírodné vlákno rastlinného pôvodu, zdroj najčistejšej celulózy. Sú to jednobunkové vlákna, ktoré obrastajú semená bavlníka. Ich hodnota závisí od dĺžky a jednotnosti vlákna.
Vo viac ako 50 % dnes vyrábaných všetkých textílií sú prítomné bavlnené vlákna. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvýkrát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi. V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov. V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami uvádza internetový zdroj. [26]
70%
bavlna 30%
polyester
100%
nylon
100%
polyester
Dnes sa bavlna pestuje vo všetkých teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách.
Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodnú bielizeň, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií. [27]
Vďaka svojej priedušnosti a schopnosti absorbovať vlhkosť je bavlna považovaná za materiál, ktorý je priateľský k pokožke. Je odolná voči svetlu, je odolná voči vplyvom počasia, netrhá sa a nezráža sa. Biela bavlna sa môže vyvárať.
Najjemnejšie a najcennejšie podoby, ako je Karnak a Mako z Egypta, sú najobľúbenejšími materiálmi na výrobu pančúch. Vzhľadom k tomu, že bavlna je z prírodných surovín, je celkom neelastická. Aby sa zvýšila jej kvalita, je možné ju upravovať a to: mercerovaním, aby sa dosiahla vyššia pevnosť, plnosť, životnosť a afinita k farbivám. Tento spôsob úpravy bavlnených priadzí vyvinul Angličan John Mercer v polovici 19.storočia. Bavlnená priadza sa máča v koncentrovanom NaOH, za súčasného napínania vlákien pri chladení. Vlákna napučia, ľadvinovitý prierez sa zmení na kruhový a dĺžka vlákna sa zmenší až o 25%. Vlákna tiež získavajú trvalý hodvábny lesk a príjemnejší omak. Za účelom získania jemného a hladkého vlákna sa česaním odstraňujú nečistoty, uzly a krátke vlákna z nití dlhých vláken. Jemne vyčesané vlákna bavlny poskytujú nevšednú pevnosť a lesk materiálu. Ďalej je to superčesanie, najvyššie štádium česanej bavlny, vlákna sa stávajú super mäkkými s rovnomernou kvalitou.
Nakoniec sa uhladzuje bavlnená priadza opaľovaním všetkých vyčnievajúcich vlákien, píše mateasport.sk. [27]
Používanie prírodných textilných vláken sa stále, aj napriek neustálemu vývoju v textilnom priemysle pokladá za najlepšiu voľbu. A to najmä pre priateľské vlastnosti prírodných materiálov na ľudské telo. Je to tak napriek tomu, že výroba a spracovanie v dnešnej dobe má negatívny dopad na životné prostredie.
„Vlastnosti: tovar z bavlny je veľmi mäkký a jemný, pritom sa však vyznačuje vysokou pevnosťou (aj v ťahu) a dobrou odolnosťou pri údržbe, je pomerne oderu vzdorná, preto sa používa najmä na výrobky ktoré sú namáhané a musia sa často prať.
Materiály sú poddajné, tvárne a pružné, majú príjemný mäkký omak a vynikajúce
úžitkové vlastnosti, pre ktoré si ich naši používatelia cenia. Tieto materiály sa vyznačujú výbornou savosťou a sú vhodné aj pre osoby s citlivejšími typmi pleti, pretože nedráždia pokožku. Bavlnené vlákna majú výbornú stálosť pri praní, sú odolné voči UV žiareniu a preto sú veľmi trvanlivým materiálom” opisuje kladné vlastnosti internetový zdroj. [27]
3.2.2 Viskóza
„Začiatkom 20. storočia prišli prvé viskózové vlákna na trh ako (podstatne lacnejšia) náhrada za prírodný hodváb a neskoršie za bavlnu a vlnu. V oboch svetových vojnách bol blokovaný dovoz všetkých dôležitých textilných materiálov do Európy a viskózové vlákna preto zostali ako takmer jediná surovina pre textilný priemysel”
uvádza Wikipédia. [28]
Viskózové vlákno je veľmi pevné. Je vyrobené na báze regenerovanej celulózy.
Základnou surovinou pre jej výrobu býva najčastejšie drevo alebo bavlna, popr. iná surovina s väčším obsahom celulózy. [27]
„Celulózu síce obsahujú bunkové steny každej rastliny, k rentabilnej výrobe viskózy sa však hodia len určité druhy dreva. Typicky sa používa buk alebo smrek, ktoré obsahujú napr. 40 a viac % celulózy, ekonomicky výhodnejšie môžu byť rýchlo rastúce stromy. K výrobe 1 tony vlákna je potrebných cca 6 mᶾ dreva a 2 tony chemikálií,” uvádza internetový zdroj. [28]
Materiály na báze regenerovanej celulózy síce nie sú čisto prírodné, ale možno ich považovať za akúsi alternatívu k prírodným materiálom. Cieľom ich výroby je práve to, aby sa svojimi vlastnosťami priblížili prírodným materiálom, ale zároveň priniesli do materiálov nové a príjemné vlastnosti. Materiály s klasickými viskózovými vláknami ocenia ich užívatelia pre ich veľmi dobré absorpčné vlastnosti, ktoré sú dokonca lepšie ako u bavlnených. Sú príjemné na pokožke, vzhľadom sa veľmi blížia materiálom bavlneným a zároveň pôsobia na dotyk veľmi mäkko. [27]
Príjemnému pocitu pri nosení prispieva aj optimálna výmena tepla. Tento materiál je zároveň splývavejší a lesklejší ako bavlnený. Pre optimálnu údržbu sa odporúča bielizeň prať maximálne na 40 °C. Neodporúča sa ju žehliť, bieliť, sušiť v bubnovej sušičke alebo chemicky čistiť.
Pre svoje vlastnosti je viskóza ideálnym vláknom, ktoré je vhodné kombinovať so syntetickými vláknami- polyamidom, polyesterom, ale aj s prírodnými vláknami - bavlnou. Viskóza poskytuje odevom mäkší a prirodzenejší omak. V bielizni sa viskózové vlákna veľmi často vyskytujú v zmesi s bavlnou a elastanom, pričom spotrebiteľ u takejto bielizne ocení práve to, že použitý materiál je svojimi vlastnosťami veľmi podobný materiálom prírodným, píše sa na internetovom zdroji[29]
3.2.3 Polyester (PES)
Polyesterové vlákna, označované tiež medzinárodnou skratkou PES sú spravidla myslené výrobky z polyetylentereftalátu PET, z ktorého veľká väčšina týchto vláken pochádza. [30]
Vlákno zo syntetického polyesteru bolo vynájdené v Anglicku v roku 1941 a od roku 1947 sa vyrába priemyselne. V roku 2009 dosiahla svetová výroba 32 miliónov ton a polyester sa tak stal najviac používaným textilným vláknom v celkovej spotrebe, cca 40 % podiel. Naproti tomu bavlna, na 2. mieste, sa podieľala asi 30 %, píše sa na Wikipédii. [30]
Vyznačuje sa veľmi nízkou navlhovateľnosťou, preto dobre schne a naopak dobrou schopnosťou odvádzania vlhkosti, čím prispieva k rýchlejšiemu odvádzaniu potu od pokožky. Je odolné voči vysokým teplotám a tiež sa dobre udržuje v čistote.
Tento materiál je charakterizovaný stabilitou tvaru, keďže je pružný, vysokou odolnosťou voči krčeniu a trvanlivosťou. Vďaka kruhovému prierezu vlákien je vysoko lesklé a výslednej tkanine dodáva hodvábny vzhľad a mäkký omak, opisuje kladné vlastnosti internetová stránka. [27]
Polyesterové tkaniny a vlákna sú extrémne silné. Je veľmi odolný voči väčšine chemikálií, naťahovaniu a zmršťovaniu, voči plesniam a tiež proti oderu.
Textil z polyesteru bol v minulosti veľmi populárny, najmä v 50. a 70. rokoch 20.stor. Jeho popularita poklesla v čase hippies, v 60. rokoch 20.storočia, keďže členovia tejto komunity uprednostňovali prírodné materiály pred syntetickými. Dnes sú polyesterové materiály do značnej miery považované za lacné trochu nepohodlné pre citlivú ľudskú kožu. Avšak vznikom luxusných vlákien ako polyesterové mikrovlákna, zažíva polyester obrodu. Tieto dali polyesteru pocit hodvábu a tým sa stala polyesterová
tkanina prvou voľbou výberu. Rôznymi štúdiami od roku 1981 do roku 1983 v USA bolo zistené, že 89% ľudí nedokáže rozlíšiť medzi polyesterom a inými, prírodnými vláknami, ako je bavlna, vlna a hodváb. Tiež bolo zistené, že ľudia sa viac zaujímajú o vzhľad odevu, než z čoho bola tkanina vyrobená, uvádza internetový zdroj. [31]
3.2.4 Nylon
Obchodný názov produktu vyrobeného firmou Du Pont. Jeho vynález bol revolučným krokom v obliekaní/zdobení nôh. Nylon sa stal spoločným označením materiálu Satin Sheers a predával sa so sloganom „Tvrdý ako oceľ, ale priesvitný ako pavučina“. Vyrába sa s rôznou hrúbkou priadze (den/dtex) a v dnešnej dobe je základnou surovinou moderného tovaru. [27]
Do povedomia verejnosti vstúpil v roku 1938. Ako prvé vyvinuté komerčne životaschopné syntetické vlákno. Nylon ohlasoval módnu revolúciu založenú na pohodlí, jednoduchosti a jednorazovom použití. Jeho pevnosť, pružnosť, hmotnosť a odolnosť proti plesniam pomohli Spojencom vyhrať druhú svetovú vojnu. Dnes je nylon obsiahnutý v zubných kefkách, kobercoch, v raketových a gitarových strunách, chirurgickom šijacom materiáli, automobilových dieloch, a samozrejme ho obsahuje textilný materiál, pančuchový tovar. Je všade okolo nás. [32]
3.2.5 Fóliové odevné materiály
„Fólie, vyrábané obvykle z plastov, neobsahujú žiadne vlákna. Rovnako ako iné odevné materiály majú dvojrozmerný povrch, ale nie sú porézne ani priedušné,“ stručne popisuje vo svojej knihe G. Baugh. [33]
Vyrábajú sa hlavne z polyuretánu, polyvinylchloridu, latexu či kaučuku. Spájané textílie sa vyrábajú hlavne pre svoje funkčné vlastnosti. „Laminácia fóliového materiálu s napr. Bavlneným plátnom, vytvorí nepremokavý materiál na detské plášte. Penové vrstvy je možné laminovať na polyesterovú pleteninu, zvýši sa tým hmotnosť a schopnosť tepelnej izolácie.“ [33]
Fólie je možné vyrábať vzorované alebo štrukturované. Môžu napodobňovať povrch prírodnej usne, textílnych materiálov, či iných štruktúr. Vytláčané povrchy sa potom spájajú s podkladovou textíliou a tvoria lícnu stranu.
Nosenie týchto materiálov nie je pohodlné. Neumožňujú odparovanie potu, na vnútornej strane vlhnú. Uprednostňuje sa, aby na vnútornej strane odevu bola savý materiál. Sú citlivé na teplo, vysychajú a na povrchu praskajú. Výhodou tohoto materiálu je jeho nepremokavosť, široká škála farebných variácii, pri spojení s penou, môže fólia poskytovať aj tepelnú izoláciu.
Na výrobu sa doporučujú najmä polyesterové fólie, ktoré je možné recyklovať.
3.3 Popis kolekcie
Inšpiráciou pri vytvorení kolekcie mi bol romantický príbeh osudovej lásky Rusalky a Huldbranda. Príbeh vytvorený na pozadí mýtov o večnej láske s tragickým koncom som sa snažil previesť do odevnej kolekcie. Myšlienky príbehu som použil najmä v potlači. Mystická postava Rusalky typická svojou ľahkovážnosťou, slobodou a voľnosťou ducha sa odzrkadlila v konštrukčnom riešení odevov. Voľná konštrukcia, ktorá nie je formovaná priamo na telo, ponecháva dostatok voľnosti v pohybe. Taktiež myšlienku slobody som sa snažil naznačiť v použitých volánoch na rukávoch, ktoré môžu pripomínať krídla.
Večná láska, ktorá je pre rozprávku o Rusalke typická som rozvinul v strihových riešeniach košieľ, v ktorých som ponechal historické prvky starých krajčírskych techník v kombinácii so súčasným dizajnom a modernými konštrukciami.
Podmienkou bolo zachovanie čistých zadných dielov aby bol priestor pre aplikáciu s potlačou a tá nebola rušená zložitými konštrukčnými riešeniami. Celá kolekcia sa nesie v jednoduchom štýle, čisté línie podporené jednoduchou farebnou kombináciou čiernej a bielej. Táto jednoduchá farebná kombinácia nechala možnosť vyniknúť potlači a krajčírskemu vypracovaniu odevov.
Účelom kolekcie je vtiahnuť diváka do nadčasového príbehu plného lásky, priblížiť históriu krajčírskeho umenia a jeho vývoj v priebehu rokov. Zámerom je aby pôsobila nadčasovo, čisto, nevinne, nositeľke navodila pocit slobody a pohodlnosti.
Obr. 11 Výber z návrhov kolekcie
3.3.1 Model 1
Prvý model kolekcie pozostáva z dvoch návrhov odevov, spojených do jedného modelu. Spodný odev je dlhý overal, vychádzajúci z pôvodnej historickej konštrukcie pánskej košele. V zadnom diely je našitá aplikácia s potlačou. Vrchný odev sú dlhé šaty modernej konštrukcie. Model má navodiť atmosféru mladej, slobodnej, zlými vlastnosťami a ľudskou spoločnosťou nepoškvrnenej Rusalky.
Technický popis:
Dámsky overal širokého strihu, vychádzajúci z pôvodnej historickej konštrukcie pánskej košele. Predné a zadné diely sú pozdĺžne členené. V prednom stredovom šve je nakladaná léga so zapínaním na sedem gombíkov. V priekrčníku je všitý stojačikovitý golier. Ramenný šev je vystužený pruhom materiálu a v priekrčníkovom kraji je všitý klinový dielik. Rukávy sú jednošvové, v dolnom kraji nariasené a všité do jednoduchých manžiet na jeden gombík. V podpazušnom šve sa nachádza rázporok rukávu.V podpazuší je všitý klinový dielik pre pohodlnejšie nosenie. Dolný kraj overalu je začistený rolovacím stehom.
Dámske šaty širokého strihu, s nakladanou légou so zapínaním na sedem gombíkov na prednom strede. Šaty sú členené v stredovom kraji predného a zadného dielu. Golier je klasický, košeľový. Dolný kraj sukňovej časti je na zadnom diely smerom k zadnej strednici predĺžený a začistený úzkym rolovacím stehom.
Doporučená údržba:
Obr. 12 Návrh modelu č. 1 šaty
Obr. 13 Návrh modelu č. 1 overal
Obr. 14 Technický nákres k modelu č. 1 šaty
Obr. 15 Technický nákres k modelu č. 1 overal
3.3.2 Model 2
Druhý model, pozostávajúci z dámskeho plášťa, je vytvorený z nepremokavej fólie podloženej bielou bavlnou. Predný diel je dlhší ako zadný, symbolizuje zmenu v živote Rusalky. Príchod Huldbranda do života Rusalky. U tohto modelu došlo k menšej zmene oproti pôvodnému návrhu. Do priekrčníka nie je všitý košeľový golier, aby plášť bol odlíšený od ostatných odevov a nebol braný ako ďalšia košeľa.
Technický popis:
Dámsky voľný plášť so zapínaním na gombíky. V prednom stredovom kraji je vypracovaná léga. Predný ramenný kraj je znížený. Na predných dieloch odevu sú našité volány. V zadnom stredovom kraji je vypracovaný proti záhyb a našitá aplikácia s potlačou. Priekrčník je začistený do podsádky. Rukávy sú pozdĺžne členené, v hlavicovej časti členiaceho šva riasené. Do členiaceho šva je všitý riasený volán.
Členiace švy rukáva sú v hornej časti riasené. Dolný kraj rukávov je riasený a všitý do jednoduchých manžiet. V bočnom kraji trupových dielov je všitý klinový volán. Dolný kraj je podohnutý a prešitý.
Doporučená údržba:
Obr. 16 Návrh modelu č. 2
Obr. 17 Technický nákres k modelu č. 2
3.3.3 Model 3
Tretí model, pozostávajúci z dlhej voľnej košele a širokých nohavíc, má navodiť pocit presunu zo života plného slobody a akejsi nevedomosti, aký je život mimo civilizácie, k životu s ľuďmi s vlastnými túžbami. Tragickosť lásky medzi Rusalkou a Huldbrandom je znázornená na potlači aplikácie.
Technický popis:
Dámska košeľa rovného strihu so zapínaním pomocou légy na prednom strede na deväť gombíkov. Na zadnom stredovom kraji je proti záhyb a našitá aplikácia s potlačou. Golier je košeľový, rukávy sú dlhé, pozdĺžne členené, so záhybmi v dolnom kraji všitými do jednoduchých manžiet na dva gombíky. Do členiaceho šva rukáva je všitý riasený volán. Členiace švy rukáva sú v hornej časti riasené. V podpazušnom šve je rázporok rukáva. V bočných švoch košele je všitý klin a ponechané bočné rozparky pre pohodlnejšie nosenie. Dolný kraj košele je dva krát podohnutý a prešitý.
Dámske voľné dlhé nohavice bez bočného šva. V páse sú tvarované pomocou záhybov na prednom diely a tunela na viazanku na zadnom diely. Horný kraj nohavíc je začistený páscom. V bočných krajoch sa nachádzajú dvojvýpustkové strihnuté vrecká.
Rozparok nohavíc sa zapína na zdrhovadlo. Dolný kraj je začistený obnitkovaním, raz podohnutým a prichyteným ručným skrytým zapošívacím švom.
Doporučená údržba:
Obr. 18 Návrh modelu č. 3
Obr. 19 Technický nákres k modelu č. 3
