Pri spracovávaní kolekcie a výbere materiálu malo zásadnú rolu, že Rusalka pochádzala zo skromných pomerov a až neskôr sa dostala do prepychového hradu.
Rusalka ako vodný živel a slobodná osoba, musela mať dostatok pohodlia v odeve. Pri výbere farieb odevov, malo hlavnú rolu symbolika farieb. Biela farba je farbou nevinnosti, čistoty, láskavosti a čistých pocitov. Je symbolom absolútnej slobody.
Čierna farba znamená ničotu, v našej kultúre je tiež symbolom smrti. Pôsobí skľúčene, bráni všetkému pozitívnemu. Je to čistá farba, ktorá jasne vyjadruje pochmúrnu náladu.
Táto farebná kombinácia taktiež zachováva myšlienku kolekcie, jednoduchosť a jasný smer.
Primárnymi materiálmi na kolekciu bol polyester a bavlna. Polyester je ideálny materiál splňujúci kritéria na sublimačnú potlač. Bavlna v minulosti odrážala spoločenský status. V minulosti nižšie spoločenské vrstvy používali nebielenú bavlnu, ktorá bola lacnejšia a nebola tak náročná na údržbu, zatiaľ čo bohatí nemali problém si priplatiť za bielenú bavlnu, ktorá bola a je aj náročnejšia na čistotu a údržbu.
V konečnom dôsledku som na košele vybral 100% bavlnený popelín rôznej kvality v prírodnej bielej a v bielej farbe. Na sukňu som zvolil čierny satén v zmesi 70%
bavlna a 30% polyester, nohavice sú zmes 70% polyester a 30% viskózy v krepovej väzbe, na overal som použil 100% polyesterový šifón a na šaty 100% bavlnený voál v prírodnej bielej farbe. Na plášte som vybral nylon a fóliu, pre ich nepremokavé vlastnosti, ako kontrast k vodnému živlu Rusalky.
100%
Obr. 10 Vybrané materiály na kolekciu
3.2.1 Bavlna
Bavlna je prírodné vlákno rastlinného pôvodu, zdroj najčistejšej celulózy. Sú to jednobunkové vlákna, ktoré obrastajú semená bavlníka. Ich hodnota závisí od dĺžky a jednotnosti vlákna.
Vo viac ako 50 % dnes vyrábaných všetkých textílií sú prítomné bavlnené vlákna. Kultivácia bavlny mala výrazný ekonomický dopad už od doby, keď bola bavlna po prvýkrát domestifikovaná pred približne 5 000 (možno až 10 000) rokmi. V Európe bola bavlna neznáma až do neskorého stredoveku. V období priemyselnej revolúcie sa bavlna stala vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam dôležitou pre textilný priemysel a koncom 19. storočia predstavovala približne 80 % objemu všetkých textilných materiálov. V dnešnej dobe si bavlna síce udržiava svoje postavenie ako najvýznamnejší zdroj prírodného vlákna, ale jej význam bol do značnej miery zmenšený syntetickými vláknami uvádza internetový zdroj. [26]
Dnes sa bavlna pestuje vo všetkých teplých oblastiach sveta, pričom sa pestujú vysoko vyšľachtené odrody a druhy, ktoré sú ale založené na pôvodných lokálnych odrodách.
Najjemnejšie druhy bavlny, ktoré sa používajú na spodnú bielizeň, sa pestujú v Egypte a Stredomorí. Stredné typy sa pestujú v Indii a Severnej Amerike a používajú sa na výrobu tričiek a podobne. Najhrubšie typy bavlny sa používajú na výrobu kobercov a niektorých priemyselných textílií. [27]
Vďaka svojej priedušnosti a schopnosti absorbovať vlhkosť je bavlna považovaná za materiál, ktorý je priateľský k pokožke. Je odolná voči svetlu, je odolná voči vplyvom počasia, netrhá sa a nezráža sa. Biela bavlna sa môže vyvárať. Mercer v polovici 19.storočia. Bavlnená priadza sa máča v koncentrovanom NaOH, za súčasného napínania vlákien pri chladení. Vlákna napučia, ľadvinovitý prierez sa zmení na kruhový a dĺžka vlákna sa zmenší až o 25%. Vlákna tiež získavajú trvalý hodvábny lesk a príjemnejší omak. Za účelom získania jemného a hladkého vlákna sa česaním odstraňujú nečistoty, uzly a krátke vlákna z nití dlhých vláken. Jemne vyčesané vlákna bavlny poskytujú nevšednú pevnosť a lesk materiálu. Ďalej je to superčesanie, najvyššie štádium česanej bavlny, vlákna sa stávajú super mäkkými s rovnomernou kvalitou.
Nakoniec sa uhladzuje bavlnená priadza opaľovaním všetkých vyčnievajúcich vlákien, píše mateasport.sk. [27]
Používanie prírodných textilných vláken sa stále, aj napriek neustálemu vývoju v textilnom priemysle pokladá za najlepšiu voľbu. A to najmä pre priateľské vlastnosti prírodných materiálov na ľudské telo. Je to tak napriek tomu, že výroba a spracovanie v dnešnej dobe má negatívny dopad na životné prostredie.
„Vlastnosti: tovar z bavlny je veľmi mäkký a jemný, pritom sa však vyznačuje vysokou pevnosťou (aj v ťahu) a dobrou odolnosťou pri údržbe, je pomerne oderu vzdorná, preto sa používa najmä na výrobky ktoré sú namáhané a musia sa často prať.
Materiály sú poddajné, tvárne a pružné, majú príjemný mäkký omak a vynikajúce
úžitkové vlastnosti, pre ktoré si ich naši používatelia cenia. Tieto materiály sa vyznačujú výbornou savosťou a sú vhodné aj pre osoby s citlivejšími typmi pleti, pretože nedráždia pokožku. Bavlnené vlákna majú výbornú stálosť pri praní, sú odolné voči UV žiareniu a preto sú veľmi trvanlivým materiálom” opisuje kladné vlastnosti internetový zdroj. [27]
3.2.2 Viskóza
„Začiatkom 20. storočia prišli prvé viskózové vlákna na trh ako (podstatne lacnejšia) náhrada za prírodný hodváb a neskoršie za bavlnu a vlnu. V oboch svetových vojnách bol blokovaný dovoz všetkých dôležitých textilných materiálov do Európy a viskózové vlákna preto zostali ako takmer jediná surovina pre textilný priemysel”
uvádza Wikipédia. [28]
Viskózové vlákno je veľmi pevné. Je vyrobené na báze regenerovanej celulózy.
Základnou surovinou pre jej výrobu býva najčastejšie drevo alebo bavlna, popr. iná surovina s väčším obsahom celulózy. [27]
„Celulózu síce obsahujú bunkové steny každej rastliny, k rentabilnej výrobe viskózy sa však hodia len určité druhy dreva. Typicky sa používa buk alebo smrek, ktoré obsahujú napr. 40 a viac % celulózy, ekonomicky výhodnejšie môžu byť rýchlo rastúce stromy. K výrobe 1 tony vlákna je potrebných cca 6 mᶾ dreva a 2 tony chemikálií,” uvádza internetový zdroj. [28]
Materiály na báze regenerovanej celulózy síce nie sú čisto prírodné, ale možno ich považovať za akúsi alternatívu k prírodným materiálom. Cieľom ich výroby je práve to, aby sa svojimi vlastnosťami priblížili prírodným materiálom, ale zároveň priniesli do materiálov nové a príjemné vlastnosti. Materiály s klasickými viskózovými vláknami ocenia ich užívatelia pre ich veľmi dobré absorpčné vlastnosti, ktoré sú dokonca lepšie ako u bavlnených. Sú príjemné na pokožke, vzhľadom sa veľmi blížia materiálom bavlneným a zároveň pôsobia na dotyk veľmi mäkko. [27]
Príjemnému pocitu pri nosení prispieva aj optimálna výmena tepla. Tento materiál je zároveň splývavejší a lesklejší ako bavlnený. Pre optimálnu údržbu sa odporúča bielizeň prať maximálne na 40 °C. Neodporúča sa ju žehliť, bieliť, sušiť v bubnovej sušičke alebo chemicky čistiť.
Pre svoje vlastnosti je viskóza ideálnym vláknom, ktoré je vhodné kombinovať so syntetickými vláknami- polyamidom, polyesterom, ale aj s prírodnými vláknami - bavlnou. Viskóza poskytuje odevom mäkší a prirodzenejší omak. V bielizni sa viskózové vlákna veľmi často vyskytujú v zmesi s bavlnou a elastanom, pričom spotrebiteľ u takejto bielizne ocení práve to, že použitý materiál je svojimi vlastnosťami veľmi podobný materiálom prírodným, píše sa na internetovom zdroji[29]
3.2.3 Polyester (PES)
Polyesterové vlákna, označované tiež medzinárodnou skratkou PES sú spravidla myslené výrobky z polyetylentereftalátu PET, z ktorého veľká väčšina týchto vláken pochádza. [30]
Vlákno zo syntetického polyesteru bolo vynájdené v Anglicku v roku 1941 a od roku 1947 sa vyrába priemyselne. V roku 2009 dosiahla svetová výroba 32 miliónov ton a polyester sa tak stal najviac používaným textilným vláknom v celkovej spotrebe, cca 40 % podiel. Naproti tomu bavlna, na 2. mieste, sa podieľala asi 30 %, píše sa na Wikipédii. [30]
Vyznačuje sa veľmi nízkou navlhovateľnosťou, preto dobre schne a naopak dobrou schopnosťou odvádzania vlhkosti, čím prispieva k rýchlejšiemu odvádzaniu potu od pokožky. Je odolné voči vysokým teplotám a tiež sa dobre udržuje v čistote.
Tento materiál je charakterizovaný stabilitou tvaru, keďže je pružný, vysokou odolnosťou voči krčeniu a trvanlivosťou. Vďaka kruhovému prierezu vlákien je vysoko lesklé a výslednej tkanine dodáva hodvábny vzhľad a mäkký omak, opisuje kladné vlastnosti internetová stránka. [27]
Polyesterové tkaniny a vlákna sú extrémne silné. Je veľmi odolný voči väčšine chemikálií, naťahovaniu a zmršťovaniu, voči plesniam a tiež proti oderu.
Textil z polyesteru bol v minulosti veľmi populárny, najmä v 50. a 70. rokoch 20.stor. Jeho popularita poklesla v čase hippies, v 60. rokoch 20.storočia, keďže členovia tejto komunity uprednostňovali prírodné materiály pred syntetickými. Dnes sú polyesterové materiály do značnej miery považované za lacné trochu nepohodlné pre citlivú ľudskú kožu. Avšak vznikom luxusných vlákien ako polyesterové mikrovlákna, zažíva polyester obrodu. Tieto dali polyesteru pocit hodvábu a tým sa stala polyesterová
tkanina prvou voľbou výberu. Rôznymi štúdiami od roku 1981 do roku 1983 v USA bolo zistené, že 89% ľudí nedokáže rozlíšiť medzi polyesterom a inými, prírodnými vláknami, ako je bavlna, vlna a hodváb. Tiež bolo zistené, že ľudia sa viac zaujímajú o vzhľad odevu, než z čoho bola tkanina vyrobená, uvádza internetový zdroj. [31]
3.2.4 Nylon
Obchodný názov produktu vyrobeného firmou Du Pont. Jeho vynález bol revolučným krokom v obliekaní/zdobení nôh. Nylon sa stal spoločným označením materiálu Satin Sheers a predával sa so sloganom „Tvrdý ako oceľ, ale priesvitný ako pavučina“. Vyrába sa s rôznou hrúbkou priadze (den/dtex) a v dnešnej dobe je základnou surovinou moderného tovaru. [27]
Do povedomia verejnosti vstúpil v roku 1938. Ako prvé vyvinuté komerčne životaschopné syntetické vlákno. Nylon ohlasoval módnu revolúciu založenú na pohodlí, jednoduchosti a jednorazovom použití. Jeho pevnosť, pružnosť, hmotnosť a odolnosť proti plesniam pomohli Spojencom vyhrať druhú svetovú vojnu. Dnes je nylon obsiahnutý v zubných kefkách, kobercoch, v raketových a gitarových strunách, chirurgickom šijacom materiáli, automobilových dieloch, a samozrejme ho obsahuje textilný materiál, pančuchový tovar. Je všade okolo nás. [32]
3.2.5 Fóliové odevné materiály
„Fólie, vyrábané obvykle z plastov, neobsahujú žiadne vlákna. Rovnako ako iné odevné materiály majú dvojrozmerný povrch, ale nie sú porézne ani priedušné,“ stručne popisuje vo svojej knihe G. Baugh. [33]
Vyrábajú sa hlavne z polyuretánu, polyvinylchloridu, latexu či kaučuku. Spájané textílie sa vyrábajú hlavne pre svoje funkčné vlastnosti. „Laminácia fóliového materiálu s napr. Bavlneným plátnom, vytvorí nepremokavý materiál na detské plášte. Penové vrstvy je možné laminovať na polyesterovú pleteninu, zvýši sa tým hmotnosť a schopnosť tepelnej izolácie.“ [33]
Fólie je možné vyrábať vzorované alebo štrukturované. Môžu napodobňovať povrch prírodnej usne, textílnych materiálov, či iných štruktúr. Vytláčané povrchy sa potom spájajú s podkladovou textíliou a tvoria lícnu stranu.
Nosenie týchto materiálov nie je pohodlné. Neumožňujú odparovanie potu, na vnútornej strane vlhnú. Uprednostňuje sa, aby na vnútornej strane odevu bola savý materiál. Sú citlivé na teplo, vysychajú a na povrchu praskajú. Výhodou tohoto materiálu je jeho nepremokavosť, široká škála farebných variácii, pri spojení s penou, môže fólia poskytovať aj tepelnú izoláciu.
Na výrobu sa doporučujú najmä polyesterové fólie, ktoré je možné recyklovať.