.BTLPWÈOÓ WF NǔTUǔ

.BTLPWÈOÓ WF NǔTUǔ

#BLBMÈDzTLÈ QSÈDF

4UVEJKOÓ QSPHSBN # o 5FYUJM

4UVEJKOÓ PCPS 3 o 5FYUJMOÓ B PEǔWOÓ OÈWSIÈDzTUWÓ

"VUPS QSÈDF (BCSJFMB +ÈSFCPWÈ 7FEPVDÓ QSÈDF .HS +BO )FHFS

-JCFSFD 

$BNPVøBHF JO UIF DJUZ

#BDIFMPS UIFTJT

4UVEZ QSPHSBNNF # o 5FYUJM

4UVEZ CSBODI 3 o 5FYUJMF BOE 'BTIJPO %FTJHO  5FYUJMF BOE GBTIJPO EFTJHO -JCFSFD

"VUIPS (BCSJFMB +ÈSFCPWÈ 4VQFSWJTPS .HS +BO )FHFS

-JCFSFD 

1SPIMÈÝFOÓ

#ZMB KTFN TF[OÈNFOB T UÓN äF OB NPV CBLBMÈDzTLPV QSÈDJ TF QMOǔ W[UB

IVKF [ÈLPO Ǐ  4C P QSÈWV BVUPSTLÏN [FKNÏOB f  o ÝLPMOÓ EÓMP

#FSV OB WǔEPNÓ äF 5FDIOJDLÈ VOJWFS[JUB W -JCFSDJ 56- OF[BTBIVKF EP NâDI BVUPSTLâDI QSÈW VäJUÓN NÏ CBLBMÈDzTLÏ QSÈDF QSP WOJUDzOÓ QPUDzFCV 56-

6äJKJMJ CBLBMÈDzTLPV QSÈDJ OFCP QPTLZUOVMJ MJDFODJ L KFKÓNV WZVäJUÓ KTFN TJ WǔEPNB QPWJOOPTUJ JOGPSNPWBU P UÏUP TLVUFǏOPTUJ 56- W UPNUP QDzÓ

QBEǔ NÈ 56- QSÈWP PEF NOF QPäBEPWBU ÞISBEV OÈLMBEǾ LUFSÏ WZOB

MPäJMB OB WZUWPDzFOÓ EÓMB Bä EP KFKJDI TLVUFǏOÏ WâÝF

#BLBMÈDzTLPV QSÈDJ KTFN WZQSBDPWBMB TBNPTUBUOǔ T QPVäJUÓN VWFEFOÏ MJUFSBUVSZ B OB [ÈLMBEǔ LPO[VMUBDÓ T WFEPVDÓN NÏ CBLBMÈDzTLÏ QSÈDF B LPO[VMUBOUFN

4PVǏBTOǔ ǏFTUOǔ QSPIMBÝVKJ äF UJÝUǔOÈ WFS[F QSÈDF TF TIPEVKF T FMFL

USPOJDLPV WFS[Ó WMPäFOPV EP *4 45"(

%BUVN

1PEQJT

1

ANNOTATION

This thesis is based on different view of typical camouflage patterns,

development of new patterns and their use in fashion design that will focus on main source of inspiration that are city structures and camouflage inside these city

patterns.

Theoretical part briefly describes history of camouflage, its development, also basic camuflage patterns global and local and will describe principals pf dye-

sublimation print.

Practical part describes designing of collection, developing og patterns and their use in final fashion collection.

2

ANOTACE

Tato práce je založena na jiném pojímání typických vzorů maskování, vytvoření nových vzorů a jejich použití v módním designu, a to se zaměřením na hlavní zdroj inspirace, kterým jsou městské struktury a maskování v městských strukturách.

Teoretická část práce se bude stručně zaobírat historii kamufláže, jejím vývojem, popíše taky základní maskovací vzory ve světe i u nás a rozebere princip sublimačního tisku.

Praktická část rozebírá návrh kolekce, tvorbu vzorů a jejich následné použití při vypracování kolekce.

3

KEY WORDS

- Camouflage - City camouflage - Sublimation printing - Digital printing

4

KLÍČOVÉ SLOVÁ

- Kamufláž

- Městské maskování - Sublimační tisk - Digitání tisk

5

OBSAH

ANNOTATION 1

ANOTACE 2

KEY WORDS 3

KLÍČOVÉ SLOVÁ 4

OBSAH 5

1. Úvod 7

2. História kamufláže 7

2.1 Počiatky kamufláže vo svete 8

2.2 20. Storočie 11

2.2.1 Camoufleurs 11

2.2.2 Vývoj kamufláže 11

3. Kamuflážové vzory 15

3.1. Kamuflážové vzory v súčastnosti 22

3.2. Normy 23

4. Technológia sublimačnej tlače 26

4.1. Princíp sublimačných tlačiarní 26

4.2. Výhody a nevýhody sublimačnej tlače 27

5. Realizácia 29

5.1. Inšpirácia 29

5.2. Výber typu vzoru 30

6

5.3. Skúška materiálov pre vzorovanie 31

5.4. Návrh kolekcie 33

5.5. Fotodokumentácia vypracovanej kolekcie. 49

Použitá literatúra 66

Záver

7

1. Úvod

Vo svojej práci budem vytvárať digitálne návrhy inšpirované mestskými povrchmi a štruktúrami, ktoré budem následne pomocou sublimačnej tlače potláčať na zvolené materiáli. Výsledkom mojej práce bude ready-to-wear odevná kolekcia o piatich modeloch, doplnená súborom vzoriek všetkých vyskúšaných vzorov.

Pri výbere témy svojej bakalárskej práce som bola ovplyvnená najmä maskovaním sa nielen zvierat či rastlín ale i maskovaním samotných ľudí (vojenská kamufláž). Poňala som to ale z tej neživej stránky, vzala som drsný a prísny vzhľad mestských štruktúr, ktoré pripomínajú vojsko a vybrala som dostupnú technológiu ktorou by sa táto vizáž dala čo najlepšie napodobniť.

Výber technológie spracovania bol tiež ovplyvnený predošlou skúsenosťou so sublimačnou tlačou. Možnosť vyskúšať si digitálne spracovanie vzoru a následná realizácia potlačí, už v minulosti bola pre mňa veľmi zaujímavá, preto som sa odhodlala to skúsiť znovu.

2. História kamufláže

Kamufláž je základnou súčasťou moderných armád už od konca 19. storočia.

Armády boli ale navzdory faktu, že kamufláž má nespornú úžitkovosť, až do 20.

storočia zdobené jasnými farbami a výraznými emblémami. Preferované boli hlavne kvôli zastrašovaniu nepriateľa, uniformite, rozoznanie vojsk na bojisku, pozdvihnutie morálky vlastných vojsk a tiež pre nalákanie nových regrútov.[2]

8

2.1 Počiatky kamufláže vo svete Japonsko

V o f e u d á l n o m J a p o n s k u s a z á š k o d n í b o j o v n í c i ( zn á m y a k o

„ n i n j o v i a “ ) , k t o r ý c h o p e r á c i e s a u s k u t o č ň o v a l i z v ä č š a v n o c i o b l i e k a l i do tmavých, nevýrazných farieb. Počas dňa volili civilné prestrojenie[2].

Obr. 1: Ninja [2]

Veľká Británia

Zatiaľ čo na západe, malé – nepravidelné jednotky prieskumníkov v 18.

storočí začali ako prví zavádzať tmavé odtiene hnedej a zelenej. Dobrým príkladom je 95. pluk (95th Rifle Regiment), ktorý bol vytvorený počas Napoleonskej vojny na posilnenie šikov. Vďaka tomu, že pluk bol vybavený modernými a presnejšími Baker puškami, mohli operovať na väčšie vzdialenosti a preto boli vybavení zelenými kabátmi, ktoré boli v jasnom kontraste so zavedenými červenými tunikami. Hlavné vojská si ponechali svoje farby. Briti v Indii okolo roku 1857 boli nútení kvôli vysokým stratám prefarbiť si svoje tuniky do tmavších farieb, menovite do odtieňov

9

hliny – tento odtieň je dnes v taktických sférach veľmi populárny a poznáme ho pod označením “khaki – kaki” (pôvod slova je z Urdštiny a znamená “prašný”). Toto ale bolo len dočasné riešenie[2].

Obr. 2: Britský vojaci v uniforme [2]

V Indii sa však khaki stala štandardnou farbou pre vojenské oddiely okolo roku 1880, ale stále nie pre celú armádu. Až počas druhej Búrskej vojny, 1902, boli uniformy celej Britskej armády štandardizované do tejto plochej farby – khaki.[2]

Spojné štáty, Rusko, Taliansko a Nemecko

Spojené štáty rýchlo nasledovali Britov – v tom istom roku adoptovali khaki.

Rusi prešli na túto farbu trochu neskôr, už v 1908. Talianska armáda použila “grigio- verde” (“šedo-zelená”) v Alpách už od roku 1906 a plošne pre celú armádu od roku 1909. Nemecko si prisvojilo “feldgrau” (“poľne-šedá”) v 1910.[2]

Obr. 3: Kolóna Nemeckých jednotiek vo Francúzsku [2]

10

Francúzsko a Belgicko

Ostatné armády si ponechali jasné farby. Začiatkom prvej svetovej vojny si Francúzi ponechali svoje červené nohavice ako časť svojej rovnošaty. Toto sa však zmenilo v roku 1915. Francúzi si taktiež osvojili novú modro-šedú farbu pre blúzy.

Belgická armáda začala používať khaki od roku 1915[2].

Obr. 4: Prvá Svetová vojna: Francúzska armáda M1915 na horizonte v modrej tunike [2]

Francúzi taktiež zriadili “Section de Camouflage” (Oddelenie kamufláže) v roku 1915 na čele s Eugene Corbin-om a neskôr Lucien-Victor Guirand de Scévola- om. Expertmi na kamufláž sa mali stať hlavne maliari, sochári, divadelníci a pod.

Technologické obmedzenia v tej dobe však znamenali, že vzorované kamufláže neboli masovo produkované počas celej 1. svetovej vojny. Každá uniforma s maskovacím vzorom bola ručne farbená a tak sa teda dodávala len ostrostrelcom,

11

predsunutému delostrelectvu, pozorovateľom a ďalším vystaveným jednotlivcom.

Väčšia snaha bola venovaná maskovaniu väčších dielov výbavy a dôležitých stavieb[2].

V polovici roku 1915 Francúzske oddelenie malo štyri dielne, ktoré hlavne produkovali maskovacie siete a farbenú bavlnu[2].

2.2 20. Storočie

Jednotky Camoufleurs, ktoré pozostávali z umelcov, dizajnérov a architektov v civilnom živote boli taktiež vo veľkom využívané silami Anglicka (sekcia kamufláže bola zriadená v roku 1916 v Wimereux) a Spojenými štátmi (New York Camouflage Society, založená v apríli 1917) a v menšej miere aj Nemeckom (od roku 1917 – napríklad Lozenge - pravdepodobne najskoršia verzia tlačenej kamufláže), Talianskom (Laboratorio di mascheramento, založená 1917), Belgickom a Ruskom.

Slovo “kamufláž” (camouflage) bolo prvý krát použité v anglickom jazyku roku 1917)[3].

2.2.2 Vývoj kamufláže

Kamufláž pridávaná na helmy bola neoficiálne populárna, ale tieto sa nedostali do masovej výroby až do roku 1916, kedy Nemci začali svoje jednotky vybavovať helmami typu stahlhelm (“oceľová helma”) v zelenej, hnedej alebo okrovej. Masovo produkované vzorované, obojstranné, textilné poťahy boli takmer pred koncom vojny vydávané do štandardnej výbavy. Sieťovina pokrývajúca helmu prešla tiež zmenami, bola vybavená buď skutočnou vegetáciou alebo farbenými textilnými pruhmi nazývanými scrim[3].

12

Špecializované jednotky, menovite ostreľovači, mohli byť zásobované rôznymi kamuflážnymi predmetmi vrátane vzorovaných maskových šatiek určených na tvár a zbraň, ručne tlačené overalové odevy a scrim-ové sieťové oblečenie alebo vrecovina - adaptácia kobercovej kamufláže používanej v Škótsku protipytliackými oddielmi, gillies - to boli prvé ghille oblečenia.[3]

Obr. 5: Ghillie [3]

Prvý masovo produkovaný vojenský maskovací materiál bol taliansky telo mimetico (“mimická látka”) vzor roku 1929, navrhnutá aby pokrývala “krytú polovicu tela” (telo tenda), nápad, ktorý bol neskôr prevzatý Nemcami v roku 1931.

S možnosťou masovej výroby maskovacích textílii, stali sa oveľa bežnejšími aj na rádových vojakoch v druhej svetovej vojne. Počiatočne boli vzorované kamufláže zriedkavé, boli znakom elitných jednotiek, až do takej miery, že nadobudnuté nepriateľské vzorované uniformy boli recyklované a používané vlastnými jednotkami. Červená armáda zaviedla amoeba vzor s rušivým elementom pre svoje ostreľovacie jednotky od roku 1937 a celo biele ZMK vrchné diely o rok neskôr[3].

Nemecko

Pred vojnou experimentovali so vzormi kamufláže a niektoré jednotky boli vybavené “deleným” vzorom. Waffen-SS bojové jednotky experimentovali s mnohými vzormi, vrátane palmenmuster (“palmový vzor”), sumpfmuster (“močiarny

13

vzor”), erbsenmuster (“semienkový vzor”) a taktiež telo mimetico (“mimická látka”) zo získaných textílii od Talianska v 1943.[3]

Veľká Británia

Nepoužívali rušivé kamuflážne vzory až do roku 1942, kedy pre výsadkárov zaviedli denison smock, a následne s podobným štýlom M42.[3]

Spojené štáty americké

Začali široké experimenty v roku 1940, ale oficiálny záznam pochádza až 1942 roku, kedy generál MacArthur požadoval 150 000 uniforiem v džungľovom vzore. Vzor z roku 1940 známy ako frog skin (“žabia koža”) bol zvolený a priradený ako plážový / džungľový maskovací prevlek – skoro však zmenený na dvojdielny odev pozostávajúci z nohavíc a blúzy. Po prvý krát bol pridelený jednotkám U.S.

Marines pri boji o Šalamúnove ostrovy. Ukázalo sa, že vzor nie je vhodný pre mobilné jednotky a produkcia bola zastavená v roku 1944. Do výstroja sa vrátili pôvodné uniformy v jednom odtieni[3].

Obr. 6: Americká armáda vo vzore „Frog skin“ [3]

14

S návratom vojny, sekcia kamufláže bola znovu spustená. Briti zahájili Camouflage Development and Training Centre (centrum vývoja kamufláže a tréningu) v roku 1940. Pôvodný personál bol tvorený umelcami.[3]

15

3. Kamuflážové vzory

Počas rokov sa vytvorilo mnoho rôznych vzorov a rozličných štýlov, ktoré si krajiny postupne osvojovali. Vzory sú tvorené na základe rôznych výsledkov z laboratórnych a terénnych testov. Tu je 13 základných typov kamuflážových vzorov. Tieto sa používali hlavne v Americkej, Anglickej, Nemeckej a Ruskej armáde[9].

Brushstroke

Používaný v Britskej armáde. Vznikol počas druhej svetovej vojny. Doslovne používali obrovské štetce, ktorými si rôznymi pohybmi a farbami maľovali svoje uniformy pred tým než skočili do nepriateľovho územia. Táto po domácky vytvorená kamufláž bola veľmi obľúbená, pretože si každý vojak mohol prispôsobiť svoju výstroj presne k okoliu, v ktorom sa nachádzal[8].

Obr. 7: Uniformy v prevedení Brushstroke, Brushstroke kamufláž, Nohavice v prevedení Brushstroke. [3]

Tigerstripe

Tigerstripe je variant Brushstroke, ktorý vznikol počas Vietnamskej vojny v 60 – tych rokoch. Do Vietnamu ho priniesli francúzsky kolonisti a od nich ho prijala väčšina vietnamských námorníkov. Tigerstripe sa stal efektívnym hlavne

16

v oblastiach bambusových dažďových pralesov Juhovýchodnej Ázie hlavne vďaka pruhovanému prekrytiu čiernych farieb hnedými a zelenými. Preto ho začali nosiť aj Americké špeciálne jednotky[8].

Obr. 8: Uniformy v prevedení TigerStripe, TigerStripe kamufláž. [3]

Duck Hunter

Tento vzor bol obľúbený hlavne medzi lovcami kačiek a to počas šesťdesiatych až deväťdesiatych rokov. Pôvodne bol však známy ako americký M1942 typ, ktorý bol používaný americkými vojakmi v oblasti Tichého mora počas druhej svetovej vojny. Duck Hunter má jednofarebné pozadie s veľkými škvrnami najmenej dvoch ďalších farieb, ktoré sa prekrývajú[8].

Obr. 9: Kabát v prevedení Duck Hunter, Duck Hunter kamufláž [3].

17

ERDL

Je to takzvaný univerzálny lesný vzor, ktorý napodobňuje hnedé listy, zelené trávy, vetvičky a vetvy. ERDL je výskumné a vývojové laboratórium (Engineer Research and Development Laboratory), v ktorom tento vzor v roku 1948 navrhli.

Z ERDL v podstate vznikli skoro všetky maskovacie vzory v druhej polovici dvadsiateho storočia[8].

Obr. 10: ERDL kamufláž, tiež známa aj ako Leaf [3].

US Woodland

US Woodland je vzor, ktorý pravdepodobne každému z nás príde na um ako prvý. Je to pravdepodobne preto, pretože je najjednoduchší, najviac duplikovaný a modifikovaný zo všetkých vzorov, ktoré sa objavili. Štvorfarebný dizajn jednoducho prevzal ERDL a zväčšil vzorku o 60%. Bol to jednotný vzor pre takmer všetky ozbrojené sily od roku 1981 do roku 2006 a ešte stále ho používa skoro štvrtina všetkých vojakov na celom svete[8].

Obr. 11: US Woodland kamufláž [3].

18

RainDrop

Typ RainDrop obsahuje mnoho vertikálnych línií na pevnom pozadí, ktoré pripomínajú obraz padajúceho dažďa. S prvou dažďovou kamuflážou experimentovala Nemecká letecká armáda, ale uchytila sa až počas studenej vojny, keď sa stala štandardnou kamuflážou pre takmer všetky krajiny Varšavského paktu v strednej Európe[8].

Obr. 12: Kabát v prevedení RainDrop, Raindrop kamufláž[3].

Chocolate Chip

Je to šesťfarebný vzor pôvodne vyvinutý americkou armádou v roku 1981.

Čierne škvrny by mali napodobňovať skaly, no pripomínajú skôr tvar a vzor čokoládových koláčikov (Chocolate Chip Cookies), z čoho bol odvodený aj názov maskovania. Keďže toto maskovanie bolo obľúbené počas púštnych vojen, prijali ho vojská Južnej Kórey, Iraku a Afriky [8].

Obr. 13: Uniformy v prevedení Chocolate Chip, Chocolate Chip kamufláž[3].

19

Splinter

Toto maskovanie je ďalším z vynálezov nemeckého letectva počas druhej svetovej vojny. Opisuje uhlové geometrické tvary, ktoré pripomínajú rozbité sklo.

Splinter už po skončení vojny úplne vybledol z vojenského použitia[8].

Obr. 14: Uniformy v prevedení Splinter, Splinter kamufláž[3].

Flecktarn

Flecktarn vyhral polovici 70. rokov súťaž dizajnérov západnej nemeckej armády a čoskoro sa stal štandardným maskovaním pre nemecké jednotky. Vzor podobný leopardiemu si veľmi obľúbila Európa. Napriek tomu je Flecktarn pre európskych dizajnérov vraj až príliš bežný a nedá sa s ním vyniknúť[8].

Obr. 14: Uniformy v prevedení Flecktarn, Flecktarn kamufláž[3].

20

Multicam

Multicam je navrhnutý tak aby splynul s akýmkoľvek typom terénu, počasím alebo osvetlením. Toto maskovanie vyvinula spoločnosť Crye Precision v roku 2003 pre amerických vojakov v Afganistane, ktorí sa pravidelne presúvajú medzi alpským prostredím a púšťou, ale potrebovali len jednu sadu výstroje. Vzor podobný Iguane má viac ako sto samostatných vrstiev obrazcov a niekoľko spektrálnych farieb zložených do každého vzorku tak, že pozorovateľove oko vidí len tie farby, ktoré najviac vyhovujú jeho okolitému prostrediu[8].

Obr. 15: Multicam kamufláž[3].

CADPAT

CADPAT je prvým digitálnym kamuflážnym vzorom na svete. Ako prvé ho použili kanadské sily v roku 1996 Tradicčné maskovacie vzory používajú veľké vzory, ktoré majú ostré kraje a sú ľahšie viditeľné. Avšak digitálne maskovanie používa malé vzory, ktoré sa pri zvýšenej vzdialenosti rozmazávajú a tlmia, takže je ich ťažšie postrehnúť. Vývoj tejto techniky urobil revolúciu v maskovaní a preto už takmer všetky moderné armády využívajú nejakú formu tohto pixelového maskovania[8].

21

Obr. 16: CADPAT kamufláž, Uniformy v prevedení CADPAT [3].

Dazzle

Tento maskovací vzor sa veľmi líši od všetkých ostatných a to práve preto, že nebol určený na skrytie umiestnenia nositeľa, ale jeho pohybu. Operoval na rovnakom princípe ako pruhy zebry a pozostával zo zložitých vzorov, geometrických tvarov v kontrastných farbách, ktoré sa prerušovali a pretínali. Tento vzor pri použití očí dokáže zneistiť nepriateľa, pretože zrazu nevie odhadnúť rýchlosť, smer, dokonca veľkosť. Počas prvej svetovej vojny bolo viac ako 2000 lodí oslnených pomocou maskovania Dazzle, no tento dizajn sa vytratil počas druhej svetovej vojny vďaka SONAR-u[8].

Obr. 17: Vojenská loď v prevedení Dazzle[8].

22

3.1. Kamuflážové vzory v súčastnosti

Armáda Českej republiky využíva už od roku 1995 maskovací vzor 95. Základ pre tento vzor vznikol už v roku 1985, kedy prebiehal veľmi intenzívny výskum a hľadanie nového vzoru. Vzniklo hneď niekoľko vzorov a jednou z inšpirácii bol práve americký ERDL. Tak v Československu vznikol veľmi podobný vzor s podobnými tvarmi škvŕn a v kombinácii štyroch farieb, ktoré najviac zapadali do ich prírody. Tento vývoj bol však odložený až do roku 1994, kedy oprášili všetky návrhy vzorov z roku 1985. Pri tomto výbere sa riešilo hlavne maskovanie no aj technologické možnosti vtedajšieho priemyslu. Komplikované vzory s viacej farbami boli zamietnuté, pretože boli príliš zložité a tým pádom aj drahé. Zo všetkých bol vybratý práve vzor 95 – maskovací vzor letný[9].

V roku 2013 zaviedla armáda Českej republiky trochu upravený maskovací vzor 95, ktorý bol odlišný od pôvodného len kvôli farbám nanovo definovanými podľa novej normy ČOS 108017[4].

Obr. 18: Vz. 95_2007 – ukážka maskovacích vzorov definovaných v norme ČOS 108001 – 2[4].

23

Obr. 19: Vz. 95_2013 – ukážka maskovacích vzorov definovaných v norme ČOS 108017[4].

3.2. Normy

Maskovací vzor 95 vychádzal z Československej vojenskej normy ČSVN 81771, ktorá bola použitá na meranie farieb, z ktorých vzor vychádzal. Bola vydaná v roku 1988 a platila až do roku 2003, kedy vyšla miesto nej nová norma Český obranný štandard ČOS 108003[4].

V roku 2003 vznikli normy ČOS ako reakcia na vstup Českej republiky do NATO a priblíženiu k normám STANAG. Koncom roku 2013 boli zavedené nové normy a to ČOS 108017 a ČOS 108019, ktoré znamenali zmeny v zavedených maskovacích vzoroch[4].

24

Definovanie farieb vzoru 95

Farby tohto vzoru sú označené ako čierna, hnedá, tmavo zelená a svetlo zelená. Tento popis je veľmi jednoduchý ale farby sú samozrejme definované veľmi presne. Farby aj vzor sú vybrané podľa toho aby boli schopné optimálne maskovať hlavne v oblasti českej republiky, no čiastočne aj v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Slovensku a Maďarsku, pretože majú veľmi podobnú vegetáciu[4].

Obr. 20: Farby 108017 vs. 108001_2 – Porovnanie farieb podľa hodnôt CIELAB prevedených na RGB medzi starou a novou normou[4].

25

Presné určovanie farieb vzoru 95

V ČOS sú farby určované viacerými sposobmi. Odtiene sa určujú pomocou trichromatických súradníc. Každá farba je definovaná podľa sústavy X,Y,Z alebo podľa sústavy CIELAB. Norma stanovuje aj toleranciu k danej farbe[4].

Maskovacie schopnosti voči prírodnému pozadiu sú definované pomocou hodnôt spektrálnej reflektancie. Je to hodnota svetelného žiarenia odrážaného vzorku farby pre dané spektrum vlnových dĺžok. V tomto prípade sa jedná o vlnové dĺžky 400-1200nm[4].

Pre ľudské oko sú viditeľné vlnové dĺžky 380-750 nm a hodnoty nad 750 nm sú určené pre pozorovanie pomocou prístrojov pre nočné videnie[4].

26

4. Technológia sublimačnej tlače

Sublimačná tlač je jednou s digitálnych tlačí, ktorej výstupom je plnofarebná grafika.

Pracuje s polyesterom a polymérovými substrátmi. Sublimačná tlač využíva proces sublimácie, v ktorej sa na látku aplikuje teplo a tlak, čím sa premieňa na plyn cez endotermickú reakciu bez prechodu kvapalnou fázou[10].

Pri sublimačnej tlači sa sublimačné farbivá prenesú na prenosový papier pomocou tekutého gélového atramentu cez piezoelektrickú tlačiarenskú hlavu. Po vytlačení digitálne spracovaného dizajnu na prenosový papier sa prenosové listy umiestnia na tepelný lis spolu so substrátom, ktorý má byť sublimovaný[10].

Pre prenesenie obrazu z prenosového papiera na podklad sa vyžaduje proces tepelného lisovania, ktorý je daný kombináciou teploty, tlaku a času. Tieto premenné sa menia v závislosti od substrátu, ktorý je sublimovaný, tak aby sa sublimačné farbivá prenášali na substrát na molekulárnej úrovni. Najčastejšie sa používajú farbivá, ktoré sa aktivujú pri teplote 190 - 215 . Odporúčajú sa najmä pre zachovanie optimálnej farby[10].

4.1. Princíp sublimačných tlačiarní

Termosublimačné tlačiarne fungujú na princípe sublimácie. Páska na ktorú sa nanáša farbivo sa pomocou hlavice zahreje na určitú teplotu, tým sa farby zmenia na plynné skupenstvo, otlačia sa na papier, kde sa opäť zmenia na skupenstvo pevné.

Podstatné je, že pri týchto tlačiarňach sa na pásku nanášajú farby po jednom, každá farba je uložená na zvláštnom paneli. Využíva sa obdoba spektra CMYK tzv.

CMYO (Cyan, Magenta, Yellow, Overcoat). Posledná sa vždy nanáša ochranná vrstva, ktorá chráni farby pred UV žiarením a vlhkosťou[10].

27

Obr. 21: Termosublimačné tlačiarne.

4.2. Výhody a nevýhody sublimačnej tlače Výhody

Keďže farby pri tomto type digitálnej tlače prenikajú povrchom substrátu, tak vzniká kvalitná, plnofarebná, dlhotrvajúca tlač odolná voči poškriabaniu či olupovaniu. Taktiež potlač nespoznateľná na omak, s dlhou životnosťou. Ďalšou výhodou je aj rýchlosť tlače a možnosť tlače metráže alebo veľkých plôch[11].

Nevýhody

Vysoká cena zariadení ako aj cena potlače na rozdiel od laserovej alebo atramentovej tlače. Nevýhodou je tiež tlač len na polyesterové substráty alebo substráty, ktoré vydržia vysokú teplotu[11].

28

PRAKTICKÁ ČASŤ

29

5. Realizácia

5.1. Inšpirácia

Moja práca je inšpirovaná Kamuflážou v meste. Zaujali ma mestské štruktúry, zásah človeka v meste, taktiež maskovanie človeka. Keď som sa začala zamýšľať nad jednotlivými inšpiráciami, prísnosťou mestských štruktúr, presnými stanovami vo vzorovaní armádnych kamufláží zistila som, že majú veľmi podobné prívlastky a to sa stalo mojou inšpiráciou.

Obr. 22: Moodboard, prvotná nálada kolekcie.

30

5.2. Výber typu vzoru

Výber vzoru nebol jednoduchý, pretože kde začína hranica mestských, neživotných štruktúr a kde končí hranica prírodných, životných. Po dlhom pátraní ma nadchlo hneď niekoľko, aj keď do výsledného výberu sa z nich dostalo len päť.

Betón – pevný, chladný, hrubé tvary.

Asfalt – mäkký, blízky, dobrodružný.

Tehlová stena – geometria, práca, teplo.

Omietka – neúhľadná, nepokojná, teplá.

Piesok – chaos, tajomnosť, teplo.

Mramor – grafika, romantika, krehkosť.

Hladina bazénu – mohutná, obklopujúca, nepreniknuteľná.

Kachličky – krehkosť, úhľadnosť, geometria.

Po výbere vzoru som sa snažila nájsť grafiky, fotografie, ktoré by sa dali dobre upraviť pre sublimačnú tlač. Po konzultácii s grafikom firmy, s ktorou som spolupracovala pri tvorbe potlačí som vybrala 5 grafík a to: Betón, Mramor, Hladina Bazénu, Asfalt, Piesok. Tie sme postupne upravovali aby nám sedela farebnosť a zároveň aj ostrosť a zaujímavosť vzorov.

Obr. 23: Prvá skúška s ešte neupravenými vzormi. Je očividné, že prvý a tretí vzor treba zjasniť, štvrtý a piaty sú neostré, piaty farba príliš žltá.

Po tejto skúške sme odstránili závady. Jedine vzor druhý zostal už vo výslednej podobe.

31

Obr. 24: Druhá a výsledná skúška. Prvý stĺpec vzorov je už vo výslednej podobe, vrchný vzor v druhom stĺpci sa ešte rozjasnil, na spodnom sme nastavili čiernobiele

prevedenie.

5.3. Skúška materiálov pre vzorovanie

Pri sublimačnej tlači vieme, že môžeme používať iba materiáli so 100% Polyesteru, tak som sa orientovala na tieto materiáli a po vytvorení koncepcie na kolekciu som našla 3 východiskové materiály. Biely neoprén 100% Polyester, Biely scuba materiál pletenina 100% Polyester, Biela tkanina lesklá 100% Polyester.

Každý z uvedených materiálov vyhovel skúške, zmena nastala iba pri neopréne, kde sa hrúbka peny viditeľne zmenšila, čo však pri výslednom produkte bolo nepostrehnuteľné.

32

Obr. 25: Materiálová skúška. Prvý materiál je polyesterová tkanina, druhý scuba materiál, tretí neoprén.

33

5.4. Návrh kolekcie

Pri navrhovaní kolekcie som už mala vybrané vzory, s ktorými budem pracovať.

Každý z piatich modelov kolekcie prináleží jednej zo štruktúr. Snažila som sa zachovávať tieto základné vlastnosti tak aby vyžarovali aj z toho daného modelu a po vytvorení návrhov som podľa týchto parametrov z nich vyberala.

Obr. 26: Fashionboard/Moodboard kolekcie.

Vo fashionboarde môžeme videť kúsky s kolekcii, ktoré ma inpirovali do tvorby mojej kolekcie ako takej, farebnosť, idei, nálady celkovej koncepcie.

Názvy jednotlivých modelov som nazývala anglickými výrazmi, pre lepšie zachytenie podstaty.

34

Obr. 27: Návrh 1-Concrete

35

Obr. 28: Návrh 2-Concrete

36

Obr. 29: Návrh 3-Concrete realizovaný.

Kabát – vysoký límec, potlač betón.

37

Obr. 30: Návrh 4-Marble realizovaný.

Dlhé šaty – zips v oblasti priekrčníku a v krokovej oblasti, potlač mramoru.

38

Obr. 31: Návrh 5-Marble.

39

Obr. 32: Návrh 6-Marble.

40

Obr. 33: Návrh 7-Pool.

41

Obr. 34: Návrh 8-Pool realizovaný.

Kabát – rozmerná kapucňa, potlač hladina bazénu, Nadkolienky – rozmerné, potlač hladina bazénu.

42

Obr. 35: Návrh 9-Pool.

43

Obr. 36: Návrh 10-Road realizovaný.

Kabát – na zadnom diely dva zipsy pripomínajúce stredové čiary, potlač asfalt.

44

Obr. 37: Návrh 11-Road.

45

Obr. 38: Návrh 12-Road.

46

Obr. 39: Návrh 13-Sand realizovaný.

Nohavice na traky – rozmerné s vreckami na prednom diely, potlač piesok.

47

Obr. 40: Návrh 14-Sand.

48

Obr. 41: Návrh 15-Sand.

49

Pre výslednú realizáciu som vybrala návrhy číslo 3, 4, 8, 10 a 13. Najviac vystihovali to, čo som sa snažila vyjadriť.

5.5. Fotodokumentácia vypracovanej kolekcie.

Kolekcia sa skladá z piatich modelov. Každý z modelov má príslušný názov, ale napriek tomu tvoria celok Kamufláž v Meste. Nasleduje fotodokumentácia, kde som sa aj prostredím, v ktorom som modely fotila snažila zachytiť mesto a mestské štruktúry.

1 Model – Concrete

Model obsahuje 2 kusy odevu, a to rozmerný kabát s vysokým límcom a zipsom na bokoch, ktorý dáva pocit mohutnosti, chladnosti. Má nezameniteľnú geometriu. Pri tvorbe strihu som dbala na to aby línie, ktoré sa obyčajne dotvárajú krivítkom boli čo najrovnejšie, čo zabezpečilo “betónové” tvrdé, rovné línie kabátu.

Je vyrobený s potlačeného neoprénu. Neoprén som zvolila preto aby kabát čo najviac držal svoj tvar. Model je doplnený čiernymi teplákovými nohavicami, ktoré sú kombinovateľným kúskom aj s ostatnými modelmi kolekcie.

50

Obr. 42: Model 1-Concrete z predu.

51

Obr. 43: Model 1-Concrete zo zadu.

52

Obr. 44: Model 1-Concrete.

53

2 Model – Marble

Model obsahuje 1 kus odevu. Sú ním šaty zaujímavé svojou dĺžkou a rovným strihom. Materiál je tkanina yo 100% polyesteru, obyčajne používaná na svadobné účely, potlačená vzorom mramoru. Materiál zabezpečuje lesk, čo dodáv vzoru ešte realistickejší vzhľad. Zipsy v oblasti priekrčníku a krokovej oblasti majú funkciu nie len z hľadiska komfortu ale aj estetického hľadiska. Dívam sa na to ako praskliny mramoru. Šaty vyžarujú krehkosť.

54

Obr. 45: Model 2-Marble z predu.

55

Obr. 46: Model 2-Marble zo zadu.

56

Obr. 47: Model 2-Marble.

57

3 Model – Pool

Model obsahuje 3 kusy odevu. Nosným je Nadrozmerný kabát jemne zaoblených tvarov s nadrozmernou kapucňou, v ktorom by sa mala osoba topiť, mal by ju obklopovať. Materiál je neoprén, ktorý v kombinácii s potlačou vzoru hladiny bazéna pôsobý veľmi mohutne. Kabát je doplnený ďaľším kombinovateľným kúskom, krátkymi šatami s vreckami na prednom dieli. Celé je to dotvorené nadkolienkami zo scuba pleteniny 100% polyester s rovnakou potlačou ako kabát.

Nadkolienky majú špecifický strih, nie sú voľné, pripomínajú skôr ponožky.

Vzbudzujú pocit státia vo vode.

Obr. 48: Model 3-Pool.

58

Obr. 49: Model 3-Pool z predu.

59

Obr. 50: Model 3-Pool.

60

4 Model – Road

Model obsahuje 3 kusy odevu. Nosným kusom je zase kabát v nadrozmernej veľkosti. Je ušitý zo scuba pleteniny 100% polyester, ktorá mu dáva mäkky a vzdušný vzhľad, tiež istú eleganciu. Celkovú náladu cesty okrem potlače asfaltu, ktorým je kabát vybavený dotvárajú 2 zipsy na zadnom diely, ktoré ukrývajú bielu sieťovinu symbolizujúcu stredové čiary. Neoddeliteľným kúskom je mikina s teplákoviny skráteného strihu, vybavená nadrozmernou kapucňou, ktorá dotvára celkový vzhľad kabátu. Mikina je tiež kombinovateľným kúskom kolekcie, ako aj nohavice, ktorými je vybavený tento model. Nohavice sú z jemnej bavlnenej tkaniny.

Dotvárajú celkový elegantný dojem. Model ma celkovo pôsobiť ako pútnický, tiež má z neho vyžarovať elegancia cesty.

Obr. 51: Model 4-Road.

61

Obr. 52: Model 4-Road z predu, zo zadu.

62

Obr. 53: Model 4-Road silueta z boku.

63

5 Model – Sand

Model sa skladá z 2 kusov odevu a to z nohavíc na traky, ktoré sú nosným kúskom. Materiál je scuba letenina 100% polyester. Strih je špecifický tým, že sú rozšírené v páse, čiže držia iba vďaka trakom. Nohavice spolu s trakmi sú potlačené potlačou piesku, v predu majú vrecká. Pôsobia a aj sú veľmi pohodlné, cestovateľské. Nohavice sú doplnené môžeme to nazvať pončom so sieťovinového materiálu pieskovej farby zo 100% polyesteru. Strih je riešený tak, že priekrčník ne predĺžený až nad rozmer hlavy, čo dodáva veľmi tajomný nádych celému modelu, hlavne v kombinácii s vlastnosťami materiálu.

Obr. 54: Model 5-Sand.

64

Obr. 55: Model 5-Sand z predu.

65

Záver

Na záver tejto práce, by som chcela povedať svoj postoj k výsledkom tejto práce.

V teoretickej časti som sa podozvedala veľa o vývoji kamufláže. Bohužiaľ si myslím, že tento vývoj už dosť ustal aj keď to je už možno skôr kvôli financiám než nedostatku nápadov. V druhom rade, by som sa vyjadrila k sublimačnej tlači, ktorá sa teraz veľmi rozmáha. Musím povedať, že sa mi veľmi dobre pracovalo s týmto typom potlačí, úprava vzorov nie je náročná a ani obmedzenie materiálu už dnes nie je až také obmedzujúce.

Neskôr som sa už zaoberala hlavne strihmi a vzormi inšpirujúc sa mestskými štruktúrami a myslím si že výsledná ready-to-wear kolekcia je prekvapujúco inovatívna, aj keď využitie v armádnej sfére možno nenájde. Aby som bola úprimná, práca na tomto projekte mi priniesla nový a svieži pohľad hlavne na maskovacie vzory, ktoré som si myslela, že ma už ničím nezaujmú.

66

Použitá literatúra

[1] První typ kamufláže. In: Muttforum.cz [online]. phpBB Group, 2000, 2007 [cit.

2015-01-12]. Dostupné z: http://muttforum.cz/viewtopic.php?f=1&t=636

[2] TRNKA, M. História kamufláže: Prvý diel. In: TRNKA, Martin. Higure:

Internetový obchod [online]. 2009, 2014 [cit. 2014-12-09]. Dostupné z:

http://higure.eu/blog/25_historia-kamuflaze-prvy-diel.html

[3] TRNKA, M. História kamufláže: Druhý diel. In: TRNKA, Martin. Higure:

Internetový obchod [online]. 2009, 2014 [cit. 2014-12-09]. Dostupné z:

http://higure.eu/blog/26_historia-kamuflaze-druhy-diel.html

[4] Český Obranný Standard: ČOS 1080 2 2 1. vydání ČESKÝ OBRANNÝ STANDARD METODY HODNOCENÍ FYZIKÁLNĚ OPTICKÝCH VLASTNOSTÍ MASKOVACÍCH VZORŮ AČR V TERÉNNÍCH PODMÍNKÁCH. Úřad pro obrannou standardizaci, katalogizaci a státní ověřování jakosti: Ministerstvo obrany ČR, 2015,obsahuje10listů.

https://www.heddels.com/2015/01/understanding-camo-13-patterns-know/

[5] . LIPOVETSKY, G.: Říše pojímavosti: móda a její uděl v moderních společnostech. V českém jazyce vyd. 1. Překlad Martin

Pokorný. Praha: Prostor, 2002, 446 s. Střed, sv. 46. ISBN 80-726-0063-X

[6] OWEN, D.: Camouflage and mimicry. V anglickém jazyce. Oxford: University Press, 1980. ISBN 01-921-7683-8

[7] MECHEELS, Stefan, Herbert VOGLER a Josef KURZ. Kultur- &

Industriegeschichte der Textilien. Bonnigheim: Wachter, c2009. ISBN 3981248538.

[8] BLECHMAN, Hardy. Disruptive pattern material: an encyclopedia of camouflage. Buffalo, N.Y.: Firefly Books, 2004. ISBN 978-1554070114.

67

[9] Jak bude vypadat voják 21. století? 21. stoleti [online]. 2016, 2016(1), 2 [cit.

2017-05-03]. Dostupné z: http://21stoleti.cz/2006/07/22/jak-bude-vypadat-vojak-21- stoleti/

[10] Starstuff [online]. Minneapolis: Starstuff Clothing, 217n. l. [cit. 2017-05-03].

Dostupné z: https://starstuffclothing.com/pages/quirks-of-sublimation-printing

[11] SIDLES, Constance J. Graphic Designer's Digital Printing and Prepress Handbook. 2001. Rockport publishers.